Marie Stracenská
Len taká... nálada
Zvoní budík. To už je fakt pol ôsmej? No ešteže som si ho natiahla. Bola by som zaspala. Doma je príjemne ticho, ráno vo voľnom tempe. Vchádzam do pokojného mesta, jednému pavúkovi nechtiac trhám sieť, prepáč. Mizne ranná hmla. Na tráve sú ešte drobné kvapky. Usmievam sa, pridávam do kroku. Krásny gaštan. Čerstvý, lesklý. Držím ho ruke vo vrecku, nádhera. Pod stromom opadané lístie, šuští keď sa v ňom motám. Nechce sa mi prestať. Kostolné zvony oznamujú mestu - je deň! A krásny, vravím si.