Ako to pískaš?

Autor: Marie Stracenská | 22.12.2019 o 8:59 | Karma článku: 2,91 | Prečítané:  1091x

Najprv prišla esemeska, že bude priateľský rodičovsko – detský turnaj. Potom druhá, že ranný tréning detí sa ruší a namiesto neho môžu prísť potrénovať dospelí. O šiestej v bazéne. Vtedy som pochopila, že nebude len tak.

No že sa v bazéne zíde osemdesiat ľudí, som si nevedela predstaviť. Osem družstiev po desiatich hráčoch. V našom malo najmladšie dievčatko desať a najstarší pólista sedemdesiat jeden rokov. Tréneri sa rozhodli spojiť plavcov, plavkyne, aj hráčov a hráčky vodného póla všetkých kategórií s rodičmi, premiešať ich – a nechať hrať o fľašu utopencov. A keďže Topoľčany sú mesto pri bazéne, minimálne raz toľko ľudí, čo do vody, prišlo povzbudzovať.

V nose voda, pre špliechanie vidím len na najbližšie tri metre, ale držím loptu. Viem, že musím len jednou rukou. Našťastie boli zhovievaví a hráme s najmenšou veľkosťou a naopak, na veľké brány. Z oboch strán ku mne riadne rýchlo plávu dve čierne čapice. Čo teraz? Ľahko sa mi to inokedy kričí z tribúny veru. Celkom iné je skúsiť si to priamo vo vode.

Hanbu som neurobila, žiaden gól nezavinila, k jednému pomohla a môj tím nakoniec skončil z ôsmich druhý. Mama obstála. Dieťa ma objalo na verejnosti a tešilo sa, že sme si poradili. Chvalabohu ma nevidela pri úvodných plaveckých štafetách vyliezať z bazéna, možno by ju prešla chuť sa ku mne hlásiť. Robila som to spolu s ostatnými a jedna veľryba sa v stáde stratí.

Na tri a pol hodiny sa topoľčianska plaváreň zmenila na arénu. Krik hráčov a publika by rozhodcovia ešte prehučali, šantenie ho násobilo. Všetci sme sa tam premenili na deti a tie skutočné, ktoré by inak asi doma hladkali mobily a mastili počítačové hry, sa spolu bláznili bez náznaku únavy.

Ani raz sa neozvalo zo zápasov známe vyčítavé: „Ako to pískaš?“ Bolo jedno, kto ako vyzerá a čo vie. Potykala som si s tatkami, s ktorými si inokedy na tribúne len kývnem. V plavkách to inak nešlo. Spoznala som dcérine spoluhráčky, o ktorých viem z domu celé ságy. Priradila tváre príbehom z ciest aj z vody. Mala čas klebetiť s trénerkou. A po x -tý raz sa presvedčiť, ako veľmi šport spája.

Vianoce sú super aj preto, že ľudia robia veci, aké inokedy nie. Aj keď rodičovsko – detské turnaje si ľahko viem predstaviť aj viackrát do roka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Finálová diskusia SME: Matovič chce ústavnú väčšinu s Kollárom, Kiska a Truban váhajú

Diskusia denníka SME zo zrekonštruovanej Mlynice v Bratislave.

Druhý neverejný prieskum potvrdzuje predpovede analytikov

Preferencie sa budú šíriť internetom.

Dnes píše Matia Lenická

Liberáli by sa do novej vlády nemali trepať

Radšej nech ponúknu konštruktívnu opozíciu.


Už ste čítali?