Zlaté dievčatá, zlatí tréneri

Autor: Marie Stracenská | 11.6.2019 o 9:48 | Karma článku: 1,83 | Prečítané:  717x

„Dievčatá z Topoľčian sú majsterky Slovenska! Malé Pirane to zmákli! Bojovali do poslednej štvrtiny, všetky ako jedna.“ Tieto správy sa nedostanú na titulky novín, dokonca ani do športových rubrík. Tribúna však burácala.

Rodičia sa potľapkávali po pleci. A nejedna drobka iste dostala extra porciu zmrzliny. Prečo o tom píšem? Vodné pólo trinásťročných nezmení svet. Len malé svety malých dievčat a ich rodín. Ale možno nielen ich.

Vodné pólo? Ako sa to hrá? To bolo prvé, čo mi napadlo, keď sa u nás v Šamoríne otvoril oddiel a tréner, s ktorým som pôvodne chcela riešiť plávanie, ma naň nasmeroval. Dobre urobil. Bola som kúsok od toho, aby som svoj detský sen o plávaní, ktorý sa nikdy neuskutočnil, aplikovala na deti. So zrodom oddielu doň obe deti – syn aj dcéra, ako jediné dievča v tíme, nastúpili. Prvý rok to bolo hlavne spoznávanie hry a prvý rok pretekov trochu trápenie. Ak dali deti za zápas jeden gól (oproti pätnástim, čo dostali), bol to dôvod na oslavu. Lenže. Tréneri sú úžasní a manšaft im to vracia dobrými akciami. Mladší žiaci sa snažia. Pretekajú druhým rokom a konečne bodujú.

Doma sme však prišli do bodu, keď sa deti musia rozdeliť. Dievčatá už od budúceho roka nemôžu hrať spoločne s chlapcami. Dcéra si musí nájsť náhradný oddiel. „Nech sa učí u dobrých“, poradil nám tréner dievčenské družstvo a tak sme začali dochádzať do Topoľčian.

„Ktorá je vaša?“, spýtal sa ma počas prvých pretekov pán, o ktorom som neskôr zistila, že jeho dieťa ani vnučka vôbec nehrá, len ho ten šport baví a tak sa prišiel pozrieť. „Poď, poď, ťahaj!“, kričal vedľa mňa na tribúne tato, ktorému nehrá dcéra, ale syn, a ten v bazéne vôbec nebol. Počas zápasov topoľčianskych dievčat to žije. Počuť bubon a trúbu, rodičia fandia ako počas majstrovstiev v hokeji. Rozoberajú sa akcie, spriadajú taktiky.

Naše víkendy sa riadia časmi a miestami pretekov. Nie o tom však chcem. Prvý raz som topoľčianskeho trénera  a trénerku stretla na vlakovej stanici pred cestou do Prešova. Cestovali na preteky s desiatimi dievčatami. Ja mám občas čo robiť s jednou puberťáčkou, oni si poradili s celou partiou. Na zápasoch nekričia. Dievčatá počúvajú, aj keď tréneri v zápale boja radia pokojným hlasom. O každej vedia, ako sa jej darí v škole, aká je doma. Tréner je bezprostredný, ale pritom prísny. Vie ich napomenúť, aj utrieť slzu. Zapája aj maličké, aby získavali skúsenosti. A dievčatá sa nedajú. Tím nie je veľký, väčšina dievčat počas zápasov nestrieda a odtiahnu celý čas. Nefrflú. Idú a baví ich to. Teší ich byť spolu, podporujú sa. Bod po bode pridávali počas sezóny do tabuľky.

Pirane si v nedeľu obliekli zlato. Po poslednom zapískaní celá tribúna topoľčianskej plavárne stále a dlho tlieskala. Pridali sa aj dievčatá vo vode. Potlesk patril im – a ich trénerom.

Ja sama som nikdy nešportovala. Nežijem zbieraním bodov, ani taktikami. S deťmi som objavila nový svet. Tvrdých tréningov, po ktorých večer padajú do postele. Víkendov, keď hlavný program je povzbudzovanie. Večerí, počas ktorých sa rozoberajú zápasy.

Vraví sa, že deti a prdy človek znesie len svoje vlastné. Na trénerov, zrejme všetkých športov, to neplatí. Majú môj nesmierny obdiv a vďaku. Moje deti sú šťastné. Sú spokojné. Učia sa ťahať s ostatnými. Prijímať neúspech a o plusové body sa deliť. Učia sa, že aj keď sa nechce, oplatí sa to skúsiť. To všetko by nešlo bez ich trénerov. Páni a dámy, ktorí majú okrem svojich aj desiatky cudzích detí. Prežívajú s nimi ich krízy aj radosti. Trávia s nimi desiatky hodín a množstvo víkendov. Hľadajú si k nim cestičky, lebo každé dieťa je iné. Nič z toho by sa nedalo, ak by to bola len práca. A ak by ich nemali radi. Majú moju nesmiernu vďaku a obdiv. Aj keby to zlato nezískali, deti vďaka nim dostávajú oveľa viac.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bašternák sa nakoniec môže trestu vyhnúť, lebo správkyňa nekoná

Podnikateľ blízky Smeru previedol majetok, aby mu ho štát nevzal. Zatiaľ mu to vychádza.

Dobré ráno

Dobré ráno: Odysea za funkčným Ústavným súdom je za nami. Čo teraz?

Na súde je viac ako tisíc nevybavených prípadov.

STĹPČEK JAKUBA FILA

Čí človek je správkyňa v Bašternákovom konkurze?

Cieľom trestu bolo z Bašternáka vyžmýkať všetky nelegálne eurá.


Už ste čítali?