Začínam prehrávať

Autor: Marie Stracenská | 3.3.2019 o 13:38 | Karma článku: 2,88 | Prečítané:  1459x

Vraj sa sny majú plniť. No. Možno nie všetky. Po prvý raz som ich začala mať ako študentka žurnalistiky.

Sny o tom, ako píšem, píšem, ale nedáva to zmysel. Snažím sa naťukať na stroji poriadne slovo, ale vychádzajú nezmysly. Písmená sa neobjavujú, miznú, ukazujú sa iné. Bezmocne sa snažím odovzdať dôležitú správu – a ono to NEJDE! V snoch na tom najprv začne padať svet a potom sa zdesená zobudím.

Stála sa som na letisku pri mašine vysokej asi ako moja dcéra. Na rozdiel od dieťaťa pripravená na slovo poslúchnuť. Priezvisko. Meno. Kontakt. Naskenovať pas. Kam cestujem. Kde budem bývať. Fakt som sa snažila. Čestné slovo. Robila som presne to, čo stoj chcel. Lenže. Písmenká sa objavovali neskoro, takže niektoré som medzitým stihla kliknúť dva aj tri razy. Pár sa neukázalo vôbec. Čísla som prehodila. Nakoniec sa objavil cez displej červený rámik a všetko zmizlo. Mašina to vyhodnotila ako neplatný pokus. Jémine. Tak znova? Toto celé? Och! Som stará. Na druhý raz som sa dostala o krok ďalej. Ale nestačilo to. Stála som tam s pocitom trápnosti a sebavedomím prepadnutým do podzemných garáží. To dáš! Poď! Snaž sa! Takto sa zvyknem povzbudzovať v pokluse na siedmom kilometri. Srdce mi búchalo minimálne tak rýchlo, len som sa cítila výrazne mizernejšie.

Nakoniec som sa do lietadla dostala. Zúfalstvo začalo ustupovať. Siahla som po telefóne, že ešte jednu správu stihnem. Lenže svet sa rozhodol ukázať sa v tej nazlomyseľnejšej podobe. Korektor opravil skoro každé napísané slovo, na iné. To, čo neopravil, dobabral zlomený necht, ktorý písal, čo som nechcela. A do toho krátkozrakosť očí po štyridsiatke rozdvojovala v krátkych rukách komplet celý text, takže sa opravoval fakt ťažko. Niečo som teda poslala. Snáď pochopia, že to nie je volanie o pomoc.

Nebolo to o prvý raz, zďaleka, žiaľ. Občas mi hlava ostáva stáť, čo za nezmysly je moje grammar nazi ja schopné pustiť do sveta. Maličká klávesnica, ktorá ostatným slúži ako dobrý priateľ. Pre mňa výkričník za slovami „táto technika asi nie je pre starých“.

Je to splnený sen. Nikdy som si nemyslela, že práve tomuto sa to podarí. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Druhý neverejný prieskum potvrdzuje predpovede analytikov

Preferencie sa budú šíriť internetom.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Matovič zdvihol mokrý vecheť

Volič nechce riešiť klimatickú krízu, ale vyhnať Fica.

DNES PÍŠE MICHAL VAJDIČKA

Spoľahnime sa na fakty, nie komprovideá

„Hercov“ z videa by som neobsadil ani v ochotníckom divadle.


Už ste čítali?