Stojky. A vlastne oveľa viac

Autor: Marie Stracenská | 12.2.2019 o 13:37 | Karma článku: 3,41 | Prečítané:  1269x

Skladala som z vešiaka vysušenú bielizeň. Jedno dieťa vedľa mňa na gauči youtubovalo. Druhé sa už niekoľko minút pri stene pokúšalo o stojku.

Bola som vďačná, že dcéra bratovo snaženie nekomentuje s dešpektom. Lasička, v stojke vydrží sebavedomé dve minúty, denne trávi desiatky minút premetmi, kráčaním po rukách prejde pol bytu. Brat je pravý opak. Jeho najobľúbenejší šport je čítanie v polohe ležmo. Tomu zodpovedá aj jeho obratnosť.

„Matúš?“ Zamrzla som. Už je to tu. Išla som sa nadýchnuť, že dcéru zahriaknem, nech si z brata neuťahuje. „Prosím ťa, nemôžem sa na to pozerať. Budem ťa trénovať,“ postavila sa. Podišla k nemu a najprv mu ukázala, ako sa odraziť. Ako nasmerovať bezpečne nohy. A aj ako najlepšie stojku skončiť. Doskladala som a v úžase ďalej oboch sledovala. Matúš skúšal, Julka mu chytala nohy, ťahala ho hore, povzbudzovala. Hodnú chvíľu, kým vládali. So smiechom a doberaním sa, ale hlavne podporou.

Spomenula som si na ich prvé vzájomné oslovenia. „Uka, Uka!“ „Atuto!“ Ani neviem, ako prešli roky, keď boli so sebou skoro stále a radi. Dnes si každý skôr zalezie do svojho kúta a aj spoločné rozpozerané seriály si sledujú každý zvlášť. Občas mám pocit, že si riadne lezú na nervy, neznášam ich hádky. Puberta na každého pôsobí inak a na nás rodičov chvíľami devastačne. A potom sa stane toto. Presne v tej správne chvíli sestra príde bratovi pomáhať. Brat o sestre povie, že je na ňu hrdý, ako jej to ide v športe. Ona zas jemu, ako mu závidí, že toho toľko vie.  Iskričky súznenia, ktoré robia samozrejme. Preblysnú, veľakrát urobia vec, o ktorej ani nehovoria – len vidia jeden alebo druhý, že treba. Dorozumievajú sa inak než slovami. Keď na to privediem reč, nevedia, nad čím sa pozastavujem. Nepotrebujú si hovoriť, že sa majú radi. Majú sa a hotovo.

Sledujem tie trochu nešikovné stojky zdá sa mi, že naozaj platí to, že dvojčatám nikdy nikto nebude bližšie, ako človek, s ktorým bol od prvej sekundy života. Sú každý iný, ale aj jeden pre druhého. S pomocou v pravý čas. Nemusím rozumieť všetkému na svete, dávno som na to prišla. Ani toto asi nikdy celkom nepochopím. A je to jedno. Aj takto vyzerá láska a som za ňu vďačná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?