20, 17, 12

Autor: Marie Stracenská | 5.3.2018 o 12:48 | Karma článku: 3,16 | Prečítané:  635x

Mala som necelých sedemnásť a v hlave kadečo. Kopu plánov a pocit, že mi patrí svet a nestratím sa v ňom. Čas som delila medzi školu, priateľov a frajera. A zrazu dostali večery strávené s našimi pri správach iný rozmer.

Čakali sme na zvučku Televíznych novín a keď odznelo podstatné, vždy sa ešte dlho rozprávali. Nerozumela som tomu. Nevedela som, kto sú všetci tí ľudia – na jednej aj na druhej strane. Čo majú znamenať demonštrácie na námestiach, verejné diskusie a zakladanie hnutí a strán. Čo symbolizujú tie piesne a prejavy, na čo sú tie apely. A hlavne, čo by z tohto všetkého v budúcich mesiacoch mohlo byť. Nevedela som, nevidela som za roh. Nepatrila som k celkom povrchným ľuďom, len ma svet dovtedy zaujímal asi menej, než mal. Mama mi odpovedala, ale aj ona často váhala. Aj z nej som cítila neistotu, ani ona netušila, čo by mohlo prísť. Bolo to pre mňa ťažké – pochopiť, že zmena je taká veľká, že čo bude, nevie asi nikto. Revolúciu sme prežili v malom meste na východe Slovenska, štrngali sme kľúčmi na malých námestiach a v skromných podmienkach práce a školy. Cez deň sme obe všetko pozorne sledovali, večer sme si doma, v súkromí, mohli dovoliť neistotu a otázky, ktoré ostávali otvorené.

V týchto dňoch sa mi vracia pocit z tej minulosti. Teraz ja so svojimi deťmi sledujem, čo sa deje a rozoberáme prejavy politikov, novinárov aj ľudí. Najmä syn sa veľa pýta a ja som mu vďačná – lebo ako dieťa má kopu otázok, ktoré ma vo svojej jednoduchosti nútia poriadne premýšľať. Nechcem mu dávať skratkovité odpovede. A on by sa ani nenechal odbiť. Vysvetľujem, kto je kto. Snažím sa vystihnúť podstatu informácií a prejavov. Dnes sa už dá televízna diskusia stopnúť a v danej chvíli komentovať, aj to robíme. Ale ani ja niekedy neviem. Nechcem len tak triafať, príliš zjednodušovať, používať lacné nálepky. A je mi jasné, že tak ako ja z mojej mamy pred rokmi, aj zo mňa moje deti cítia neistotu. Rada by som im povedala, že svet, ktorý sa im otvára, je skvelý a bude ich. Že dobro zvíťazí a zlí budú potrestaní. Ak chcem byť poctivá, nemôžem. Snažím sa aspoň, aby cítili nádej.

Moja mama mala dvadsať, keď sem vtrhli spojenecké vojská. Ja som mala sedemnásť v čase Nežnej revolúcie. Moje deti majú teraz dvanásť. Chcem, aby si pamätali. Chcem, aby rozumeli. Tomu, že história nie je niečo, čo sa deje okolo nás, na čo nemáme dosah. Verím, že po týchto dňoch im ostane dôležitý pocit – že to, čo sa deje, ovplyvňujú aj malé činy a že budúcnosť má v rukách každý z nás.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Koalícia chce ľuďom prispieť na dovolenky a pôžičky. Hovorí aj o vyšších platoch

Sociálny balíček strán Smer, SNS a Most-Híd začína naberať reálne obrysy.

KOMENTÁRE

Za zvýšenie životnej úrovne v réžii koalície sa nedoplatíme

Maďari dnes dlhujú polovicu záväzku priemerného Slováka.

DOMOV

Dobré ráno: Na Slovensku vyhrávajú leniví a zbabelí politici

Ako si rozoberáme základy demokracie.


Už ste čítali?