reklama

V tichu

Pusti rádio, mami, hovorí mi často dcéra v aute. Sama od seba ho nepustím. Ona ešte nevie, čo ja hej – že najlepšie veci sa dejú v tichu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Teplá ruka v mojej dlani, druhá pod hlavou, bezstarostne leží na chrbte a nevie o svete. Víkendové ráno. Také boli u nás doma kedysi sobotňajšie popoludnia. Len vtedy som v tichu načúvala dychu mojej mamy a sama sa snažila ležať úplne nehlučne, aby som ju nezobudila. Nebolo tých popoludní veľa, o to boli vzácnejšie. Líhala si cez deň, len keď bola unavená viac ako ja a o chvíľku už jej tvár znežnela spánkom. Je to dávno, ale stále si tú blízkosť v tichej izbe pamätám. Teraz tak, maximálne sústredená na to, aby som nevyrušila, ležím pri svojej dcére. V izbe je úplné ticho a tak počujem jej nádychy a výdychy, sú už skoro také dlhé ako u dospelého človeka. Aká je už veľká... Úplne iný rytmus, ako pred rokmi. Najviac si pamätám ticho nocí, keď mi jedno alebo druhé dieťa ležali v náručí v horúčkach. Teploty ich podchvíľou prebúdzali, ale vnímala som hlavne rýchly rytmus, ktorý im bil v hrudi. Buch buch buch buch, cítila som pod prstami, bezmocná a zúfalá, s túžbou vziať to všetko na seba. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Krásne bývali tiché rána s mojou sestrou. Napríklad to túlacie, keď som sa prebrala tesne predtým, ako spoza kopca vyšlo slnko. Najprv nebolo počuť nič, no od momentu, keď sa nám do spacákov oprelo ohromnou silou, sa všetko zmenilo. Okolo nebolo človeka, len my dve. Z trávy sa začali ozývať žaby a cikády, vyleteli motýle. Slnko zintezívnené odleskami vody Velkopavlovickej nádrže akoby postupne pridávalo zvuk celému svetu. Tak krásne som už nikdy nepočula ticho odísť.

Ticho bolo aj v tú daždivú noc, keď nás kvapky vyhnali od zatopeného lomu hľadať zaparkované auto. Dobehnem poň, povedal vtedy, ty len kráčaj po ceste a ja ťa nájdem. Dážď bubnoval, strašne dlho, zdalo sa mi, stekal v hrubých reťaziach. Totálne mokrá, vedela som, že topánky už nikdy nezískajú pôvodný tvar. Pozorovala som svoje nohy, ako po prerušovanej stredovej čiare zachytávajú v tmavej noci jedinú viditeľnejšiu cestu. Ticho, buchot dažďa a moje vlastné polohlasné utešovanie boli jediné zvuky sprevádzajúce to blúdenie. Aj po tom, čo ma autom našiel, sme ostali vnútri mokrí v tichu. Všetko okolo bolo silnejšie ako my, ale prekonali sme to.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes si najčastejšie vychutnávam ticho v chôdzi. Po osemnástich, dvadsiatich kilometroch sa v hlave mení na pravidelný takt. Ruka s palicou, noha, druhá ruka, druhá noha. Ra – az, dva -a, jede – násť, tridsať – šesť... Ráta automatické kroky vnútorný hlas. Na niektorých miestach mojej cesty hučia žaby, vzlietajú husi a labute. Inak počuť len jemné šumenie trávy a rieky. Ohromný tichý svet, kroky v teniskách a unavený hukot v spánkoch.

V tichu mám pocit, že sa dotýkam času. Minúty sú pomalá rieka a ja v nej plávam. Niekedy sa bojím, že sa v ňom stratím – hrozí, to, keď som sama. Byť v tichu s niekým iným tomu bráni. Vtedy ho milujem. Ticho otvára dušu. Umocňuje svet. A ukazuje neznáme chodby, vedie myšlienkami, ktoré inokedy v šume dní neprídu. 

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu