Vážený vodič hnedej Octavie

Autor: Marie Stracenská | 15.6.2017 o 11:17 | Karma článku: 12,79 | Prečítané:  11971x

Vážený vodič hnedej Octavie.  Volám sa Marie Stracenská, nie Pi*a Sprostá, ani Pi*a Maďarská, ako ste si mylne mysleli. 

Budem vám naďalej vykať, hoci ste mi jednostranne potykali. Som staršia a navyše žena, ale možno vám nikto nepovedal, že by som teda mala tykanie navrhnúť ja. Hoci, pravda, mohlo vás zmýliť to, že sme si boli skutočne blízko. Presnejšie, blízko bol predok vášho auta a môj zadný nárazník, nebezpečne blízko a to dokonca niekoľkokrát.

Kto by to bol povedal, že obyčajná chuť na kávu sa môže zmeniť na naozajstný zážitok. Vošla som do parkoviska pri McDonalds, zastala a pustila vodiča oproti, lebo miesta nebolo veľa. Kývli sme si, usmiali sa, slušní vodiči to tak robia. Podišla som pár metrov. Vyhodila smerovku, lebo som chcela zacúvať a zaparkovať. Smerovka zhasla, to robí, keď vytočím volant, viete, tak je nastavená. Vaša zrejme nie. Lebo to, že stojím šikmo, svietia mi svetlá spiatočky a snažím sa cúvať na parkovacie miesto, vám nestačilo, aby ste pochopili, čo sa snažím urobiť. Obzrela som sa zbadala len polovicu vášho auta, tak tesne ste za mnou stáli. Moja veta „ cúvnete, prosím?“, do vášho otvoreného okienka zrejme doletela zdeformovaná, lebo ste odpovedali odporúčaním, aby som vyhodila blinker a že sa mám vrátiť do autoškoly. Okorenené vyššie spomínaným oslovením. Chvíľku som počkala, aj smerovku dala, ale ste zjavne človek neoblomný a nedáte sa tak ľahko zviklať.

Podišla som teda dopredu a snažila sa úkon zopakovať o pár metrov ďalej. To už som spustila smerovky štyri, viete, tak ma naučili, že aj to funguje, keď sa chystáte na niečo upozorniť. Aj teraz som z vášho auta videla len polovicu. Oceňujem technický stav vášho auta, zrýchľuje naozaj bleskovo, za nárazníkom som vás mala v sekunde. A stále ste ostali rovnako neoblomný. Vaše výkriky, aby som sa vrátila na Dolnú zem boli asi reakciou na DS v mojom evidenčnom čísle. Je mi ľúto, že som vás uviedla do omylu. Úprimne, je mi srdečne jedno, kto odkiaľ je, ja teda konkrétne momentálne žijem v Šamoríne, nepochádzam odtiaľ a mám taký dojem, že diktát zo slovenčiny by som aj úplne opitá napísala lepšie ako vy. No to naozaj nie je podstatné.

Do tretice som už nemala šancu vôbec, k  poslednému parkovaciemu miestu ste ma zozadu vôbec nepustili. Slovník dlaždiča ovládam, ale vašich kvalít nedosahujem. Keď niekto niečo používa denno denne, získa istý cvik, uznávam. Prešla som teda k časti drive in, nič si neobjednala, lebo to, čo som chcela majú v oddelení „káva“ a to mi v drive in nedajú, prešla ňou a pokračovala krokom v zápchach plynule domov.

Vlastne vám ďakujem. Uchránili ste ma včera podvečer od dávky kofeínu a kalórií navyše. Ja som vám zas na oplátku snáď pomohla zlepšiť deň a prispieť k pocitu, že ste mu dali zmysel. Verím, že sa vám uľavilo. Ja som sa za Bratislavou prestala triasť a tiež už bolo dobre. Rozhodne som objavila, že moja škola života má riadne rezervy. Hlavne v predmetoch „zrážka s primitívom“, „vulgárny slovník slovenského jazyka“ a „drzosť až na pôjd“. No... vážený vodič hnedej Octavie, obávam sa, že kvôli vám sa v tom nebudem snažiť zlepšiť na vašu úroveň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment šéfa slovenského parlamentu politológ Grigorij Mesežnikov.

REPORTÁŽ

Rafting v Líbyi. Kríza sa skončila, ľudia ďalej prichádzajú cez more

Na Sicílii sme blízko migračnej kríze.


Už ste čítali?