Na pive

Autor: Marie Stracenská | 18.4.2017 o 10:01 | Karma článku: 5,66 | Prečítané:  1114x

Bola by to celkom obyčajná krčma a obyčajné pivo. V orosenom pohári, príjemne napenené. Keby si so mnou neťukol a oproti mne nesedel tatko. 

Mama a otec mi boli vždy ľudia, ku ktorým som spolu s láskou a bezmedznou dôverou nikdy neprestala cítiť rešpekt. Dnes už viem, že veľmi skoro som získala pocit, že svoj život riadim sama a že to tak chcem. Nechali mi slobodu, nebrzdili ma. V osemnástich z domu. Cez víkendy na návštevy a po škole už oveľa menej, na sviatky, a časom ani to nie vždy. Mnohí sme to tak zažili. Nové spojenia, nové rodiny. A mama a otec ako istoty, ktoré boli, sú a budú, tam, kde ich očakávame.

Máme iné životné cesty a bývame ďaleko. O to viac sa tešíme, keď sa nám raz, dvakrát za rok podarí byť spolu samým a nemusíme sledovať čas. Teraz je oproti mne tatko, ako by som sedela s kamarátom. Pred časom som takto bola s mamkou, len nie pri krígli, ale šálke s kávou. Sú to výnimočné momenty. Nekaždodenné. Hovoríme o tom, čo nás spája. To, čo nás delí nechávame za dverami. Načo. Už sme veľkí a každý z nás je svojský. Presne viem pomenovať, čo mi vadí. Ale nad tým, čo na nich milujem, tiež nemusím premýšľať. Je veľmi ľahké si vybrať. A tak je to príležitostné pivo, pohár vína, káva, dovolenka, krásne. Aj v spoločnosti iných je to najmä ona a ja, on a ja. 

Akoby sme boli kamaráti - na pivo predsa chodíme s kamarátmi. Ale nikdy to tak nebude, iba forma to naznačuje. Slová plnia priestor medzi nami, ale skoro sa nevmestia do vlnenia, ktoré tam cítim. Je to ako vzduchový tunel, kde je medzi vetami neustále prítomné „cítim veľkú úctu, mám ťa rada, som šťastná, že sme tu, nechcem tento moment nechať skončiť, je to nádhera“.

Vďačná, že ich mám. Obidvoch. Už roky každého zvlášť, ale stále oboch. Keď sme spolu, je to naplno a naozaj. Nemyslím v tých chvíľach na konečnosť. Počúvam a beriem si. Múdrosť, lásku, a zakaždým sa nájde aj kútik, ktorý som dovtedy neobjavila. Obdivujem ich a opakujem si, aká som šťastná, že som sa narodila práve takýmto ľuďom.

Vždy poznali odpovede. O svete aj o mne vedeli vždy viac, než ja v danej chvíli. Sama som mama veľkých detí, ale toto sa nemení. Pri nich som dievčatko. Dospelo odhŕňajúce penu z pollitra. Stále také malé, nevedomé a učiace sa. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Občianska vojna alebo liberálna demokracia. Ako sa mohol skončiť Víťazný február

Pred sedemdesiatimi rokmi sa v Československu diali prelomové udalosti, ktoré formovali verejný život viac ako 40 rokov.

KOMENTÁRE

Danko si znova koleduje

Netreba pochybovať, že Dankova partia lezie na nervy všetkým zúčastneným.

DOMOV

Procházka: Keby Dzurinda kandidoval, bude prezidentom

Špeciálne vydanie podcastu.


Už ste čítali?