Tie mamy

Autor: Marie Stracenská | 8.3.2017 o 16:20 | Karma článku: 5,59 | Prečítané:  1256x

Tie mamy žijú životy za dvoch. Vlastne za troch. Ale vôbec sa nesťažujú. Naopak, pomáhajú. Každá je iná, spoločný majú príbeh svojich detí.

Tie sa narodili s viacnásobným postihnutím. To znamená, že napríklad nechodia, nehovoria, nevidia, trpia epilepsiou, majú stravovacie obmedzenia, ich vývoj je pomalý alebo sa na istom bode zastaví. Tie deti sú milované. A ich rodiny často venovaniu sa im podriadia úplne všetko.

Tie mamy sa však navyše rozhodli, že okrem neustálej nepretržitej starostlivosti, často na úrovni vysoko odbornej, budú pomáhať aj iným. To ony často dvihnú telefón, keď iný zúfalý rodič zavolá do Centra včasnej intervencie a pýta si radu. Alebo sa chce s rovnakým trápením vyplakať. Alebo hľadá nasmerovanie a pocit dôvery. Takých centier je na Slovensku šesť pre celú krajinu. Rodín niekoľko stoviek. Okrem dobrovoľníkov v Centrách pracujú psychológovia, špeciálni pedagógovia, fyzioterapeuti, sociálni pracovníci. Rodiny potrebujú ich odbornosť, no aj láskavosť a empatiu.

„Poradca má aj tri návštevy v rodinách za jeden deň. Chodí na ne verejnou dopravou,“ hovorí mi jedna z dobrovoľníčok bratislavského centra Raná starostlivosť. No sú rodiny, ktoré navštevovať nemožno. Pre tie existujú miesta, kam môžu prísť – po radu, na terapiu, konzultáciu. Niekam, kde sa otvorene zdieľajú názory na postup a porovnajú sa prístupy rôznych odborníkov. Rodičia nie sú schopní koordinovať všetkých odborníkov svojho dieťaťa, ak ich má povedzme osem. V centrách im pomôžu pripraviť plán, na čom možno a treba s dieťaťom pracovať. Kto to platí? Štát nie. Mali by samosprávne kraje, lenže finančne je systém zatiaľ poddimenzovaný. Včasná intervencia spadá do sociálnych služieb, a tie sú vo všeobecnosti nedofinancované. A tak sa hľadajú darcovia, sponzori. No... „sa“ hľadajú.  Hľadajú ich „tie“ mamy. Tie s chorými deťmi, ktoré súčasne poskytujú rady, pomáhajú s písaním zákonov, vzdelávajú sa a učia aj iných, ako s viacnásobne postihnutými deťmi žiť a rozvíjať ich. Tie mamy, ktoré vedia, že sa musia starať aj o vlastné rodiny, ak si ich chcú udržať. Tie mamy, ktoré pred rokmi ťažko hľadali a možno nenachádzali pomoc, preto chcú ostatným tú cestu prvými rokmi života s postihnutým dieťaťom uľahčiť. Skúšajú rôzne cesty. Aj túto: https://www.startlab.sk/ranastarostlivost

Jednu z tých mám dobre poznám. Jej syn je starší o dva roky od mojich detí. Kým ja prídem z práce, deti mi vybehnú oproti, vystískajú ma, poreferujú prekrikujúc sa, čo bolo v škole, pomôžu mi s večeru a večer si spolu dáme karty. Táto mama má celkom iné večery. Do práce sa po narodení syna nevrátila. Nešlo to. Jej dni plnili pobyty v nemocnici, cvičenia, terapie, noci boli bez spánku. Naučila sa variť bezlepkovo a bezlaktózovo. Naučila sa množstvo techník, aby nemusela neustále vyhľadávať terapeutov. Jej syn, ktorý sa nemal nikdy ani sám najesť, dnes chodí. Komunikuje znakovaním, začína sa učiť písať. Nikdy nebude ako iné deti. Ale raz sa možno bude vedieť o seba aspoň nevyhnutne samostatne postarať. To všetko do veľkej miery vďaka svojej mame. Bol a stále je to dennodenný boj. Ale aj ohromná skúsenosť, ktorú by rada posunula. Preto mamy ako ona zháňajú peniaze na Centrá včasnej intervencie. Keď o nich rodičia detí s postihnutím vedia zavčasu, vedia veľmi pomôcť.

Každý to má inak. No, ja som už minula peniaze aj na oveľa hlúpejšie účely.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Ukrajinu zasiahol masívny kybernetický útok, problémy hlásia aj západné firmy

Zasiahnuté sú letiská, pošta, ale aj vládne inštitúcie.

KOMENTÁRE

Nestačí strihať drôty, železná opona je v nás stále

Na hranici Rakúska a Maďarska sa začala rúcať železná opona.


Už ste čítali?