reklama

Mama syna

Už v predsieni rozhodené topánky. Na gauči pulóver naruby a cez stoličku nohavice s vreckami plnými radšej nechcem vedieť čoho. Vedľa v izbe pri posteli niekoľko párov aj nepárov ponožiek. Je to jasné. Matúš je doma.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Mať syna je výzva od samého začiatku. Vyrastala som so sestrou a v ženskej spoločnosti mamy a babičiek. Brat k nám prišiel neskôr a už som bola veľká. A tak keď sa mi narodil syn, otvoril sa mi celkom iný vesmír.

Bol nádherný ako jeho sestra, rovnako bezbranne sa usmieval, nechával nosiť, rovnako nechcel jesť. Spolu sa naučili chodiť. Ale skoro sa začali ukazovať aj prvé rozdiely. On bol prvý, kto sestru zavolal menom – Uka, Uka! Pri uspávaní potreboval menej našej prítomnosti. Menej sa hral s ostatnými deťmi a rád sám. Písať a čítať sa učil ťažšie, ale zato s oveľa tvorivejšou fantáziou si dodnes vymýšľa súboje a príbehy bojovníkov, inštaluje ich do šíkov cez pol izby, vie ich pospájať do skutočných historických reálií s naozajstnými menami, ktoré si zapamätal s tatovho rozprávania. A pritom mu nevadí, že okolo neho je to ako po výbuchu. S prehľadom nevníma nedojedené ohryzky a keď sa raz naučí vyhadzovať posmrkané vreckovky, buchnem si šampus. Chvalabohu, menej sa ako sestra odúva, viac žartuje a diskutuje. Veľa sa pýta. Málo si však verí a často veci ľahko vzdáva. Nezdieľa, nezveruje sa. A hlavne – výrazne menej sa túli. Má skoro jedenásť, rozumiem a rešpektujem to. No niekedy fakt, fakt nerozumiem. „Prečo to je tak?“, pýtam sa vtedy muža. A aj on občas len dvihne plecia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V práci som obklopená mužmi. „Dobre vyzeráš“ počujem občas. Otvárajú mi dvere a sú slušní, milí pozorní. No: „Huuustééé“ od Matúša je viac ako akýkoľvek prejav džentlmena, viac ako Puškinovo vyznanie. Je večer. Vrátila som sa z práce, spravila večeru a teraz skladám do umývačky špinavé taniere. Myslím na to, že ešte treba pozbierať bielizeň a kopu toho nachystať. Mračím sa, viem, ale som unavená. Radšej som ticho, nech neprenášam zlú náladu z vyčerpania na ostatných. „Mami.“ Objíme ma mäkká ruka okolo pása. Na prsiach sa mi usalaší strapatá ryšavá hriva. „Ďakujem, že nám varíš. A že sa o nás staráš. Hm. V tomto vyzeráš dobre.“ Chytí ma za krk a pritiahne si moju tvár k svojej. Dá mi nesmelú pusu na pery. „A krásne voniaš.“ Odpojí sa a v mihu je preč.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kto povedal, že je to ťažký večer? A... že Vianoce sú raz za rok? Svet sa zrazu kúpe v žiarivých farbách a mám sily toľko, že by som preniesla panelák. Ako strašne závidím tým dievčinkám, ktorým to o pár rokov dopraje každú chvíľu. Byť mamou syna je niekedy najlepšia vec na svete.

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu