reklama

Absurdný zákon a rodičovské oči pre plač

Stretávam sa s mamami detí, ktoré sú iné. Rovnako milované, rovnako chcené. No ich telo alebo vedomie sa nerozvíja rovnako, ako u zdravých detí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Stretávam sa s mamami detí, ktoré sú iné. Rovnako milované, rovnako chcené. No ich telo alebo vedomie sa nerozvíja rovnako, ako u zdravých detí. Trpia autizmom, epilepsiou, poruchami pohybového ústrojenstva, často v kombinácii s množstvom potravinových intolerancií. Sú to deti s viacnásobným postihnutím. Každý deň v ich rodinách je boj. Každé ráno sprevádza odhodlanie nadýchnuť sa a začať z plných síl, s nasadením a vedomím presvedčením, že aj tento deň bude dobrý.

A raz aj v takýchto rodinách príde deň, keď deti môžu začať chodiť do školy. Niektoré v šiestich rokoch, iné povedzme v desiatich. Niektoré dvakrát za týždeň, iné na chvíľu každý deň, so sprievodom, asistenciou, výnimočne aj samé. A aj takéto deti nosia každý polrok domov vysvedčenia. Je to pre nich síce len kus papiera, ale predpis je predpis.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento týždeň som hovorila s mamami, ktorých deti chodia na špeciálne základné školy a ich deti sú hodnotené spôsobom, ktorému sa hovorí variant C. Predpísalo to tak ministerstvo školstva v prílohe 2 k metodickým pokynom číslo 22/2011. Výsledkom sú občas úplné absurdnosti. Tak napríklad...

Nehovoriaci chlapček na špeciálnej základnej škole trpí autizmom a poruchou zraku. Je to presne to dieťa, ktoré žije vo vlastnom svete, málo komunikuje s okolím a ak, tak spôsobom, ktorý je veľmi špecifický. Navyše naozaj veľmi zle vidí. Na vysvedčení ho hodnotili aj z predmetu Rozvíjanie komunikačných zručností - "žiak dosiahol uspokojivé výsledky“. V hodnotení známkou by to bolo niečo medzi 3 a 4. Rovnako ho ohodnotili aj z rozvíjania grafomotorických zručností a vecného učenia. Že na to, čo píše, chlapček nevidí? Nedá sa vraj svietiť, známky musia byť. Jeho spolužiak, nehovoriaci a rovnako autista, dostal 4 z predmetu Rozvíjanie sociálnych zručností. Nie som na autizmus odborník, ale pokiaľ viem, sociálne zručnosti sú často práve to, čo je u ľudí postihnutých autizmom najťažšie. Mal chlapček šancu obstáť lepšie?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Grafomotoriku hodnotili učitelia aj u dievčatka, ktoré trápia neustále kŕče a vôbec nevie používať ruky. Nevie sa ani najesť. Učitelia vedia, že jej úlohy píše mama, ktorej dievčatko diktuje. Mama sa snažila presvedčiť učiteľov, aby dievčatko oslobodili od hodnotenia. No vraj to nejde.

Dvojka zo správania mala dievčatko s diagnostikovaným ADHD motivovať, aby svoje správanie zlepšila.

Chlapčeka s ťažkou rečovou vadou a dennými epileptickými záchvatmi, u ktorého podľa lekárskych správ dochádza k neustálemu zhoršovaniu zdravotného stavu, ohodnotili učitelia na trojky a štvorky. V rozvíjaní sociálnych zručností dostal za 2. Čo to znamená a ako tomu majú rozumieť, rodičia nechápu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rovnako sú hodnotené deti, ktoré chodia do školy dvakrát za týždeň, ako tie, ktoré sa v škole učia denne. Že je neporovnateľné množstvo učiva, ktoré dokážu prijať? Metodické pokyny na to nemyslia a hodnotiť treba.

Školský zákon umožňuje, aby dieťa s viacnásobným postihnutím sa mohlo vzdelávať podľa individuálneho výchovno - vzdelávacieho programu, ktorý má rešpektovať jeho špeciálne potreby a zdravotný stav. No napriek tomuto predpisu, stáva sa, že u detí s postihnutou motorikou sa hodnotí aj výtvarná výchova a dieťa s mentálnou retardáciou sa má naučiť rozoznávať rôzne druhy kvetov či jednotlivé povolania, čo je úroveň abstrakcie, ktorej nikdy neporozumie. „To sú tie paradoxy,“ vzdychol by si klasik.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Metodické pokyny musel písať niekto, kto s deťmi s viacnásobným postihnutím nemá absolútne žiadnu skúsenosť, myslia si mnohí rodičia. Inak by sa v ňom nemohlo písať: „... hodnotenie je nevyhnutnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.“ Motivácia? Deťom v špeciálnych školách väčšinou známky nič nehovoria. Nič pre nich neznamenajú, nerozumejú im. A tak ich ani nemôžu motivovať. Koho deptajú, sú rodičia. Denne vstávajú s myšlienkami na to, že svoje deti milujú ako všetci ostatní, že ich deti nie sú horšie, slabšie, hlúpejšie. Len sú iné.

V behu dní deti chodia do školy a rodičia sa s nimi učia. Snažia sa ich posúvať, rozvíjať, ako to len ide. A potom, raz za pol roka, dostanú papierovú facku. Vysvedčenie, ktoré nehodnotí snahu, ani pokrok dosiahnutý v rámci možného. Hodnotí len to, ako je na tom to ktoré dieťa v porovnaní s osnovami alebo inými deťmi. Rodičia sú zhrození a nešťastní.

Učitelia vraj len robia, čo musia. A rodičia... zas a znova padajú a vstávajú.

Je toho veľa, čo v slovenskom školstve škrípe. A tieto deti, to je pomerne malý počet v množstve problémov, ktoré treba riešiť. A tak sa riešenia posúvajú a odsúvajú. A rodičia? Po vysvedčení sa vyspia, otrasú a zas pozbierajú silu na ďalší deň. A veria, že raz bude lepšie. Nič iné im totiž neostáva.

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu