Mamy

Autor: Marie Stracenská | 25.10.2016 o 15:34 | Karma článku: 8,23 | Prečítané:  1631x

Večer doma. S pocitom obrovskej úľavy odkladám kabelku a vyzúvam opätky. „Maminká!“ Vystískam sojku, brat sa ako obvykle nechá len zľahka objať. Ale pribehli obaja. Víkend bez mamy, bol pracovný – vzácna som. 

„Dáš si niečo?“, pýta sa manžel z kuchyne, keď si sadám v obývačke na gauč. S horúcim čajom v ruke naťahujem nohy a vydychujem. Bol to dlhý deň. Dlhý víkend, dlhý týždeň s náročnou koncovkou. A bolehlavom a bolebruchom navyše. Ale teraz už nič, nič, len ešte chvíľku existovať a potom už si pôjdem pred začiatkom ďalšieho ťažkého týždňa ľahnúť.

V tej chvíli si predstavím mamy, s ktorými som ten víkend strávila. Tri, päť, deväť rokov bežia v režime 24/7. V najnáročnejšej práci na svete. Okolo detí, z ktorých viaceré nikdy nebudú – sami chodiť, sami jesť, rozprávať tak ako ostatné, mnohé z tých detí navyše postihnuté epilepsiou a rôznymi potravinovými intoleranciami. Väčšina z nich ťažko niekedy bude vedieť žiť samostatne. Nikdy svojim mamám nepribehnú oproti tak ako moje mne a nikdy ich nestisnú tak silno, až im to vyrazí dych. Volá sa to viacnásobné postihnutie. Rodín s takými deťmi sú na Slovensku tisíce. Sú neviditeľné a nevidené, radšej.

Tie deti majú tie mamy rovnako rady ako ostatné. Dýchali by za nich a dokazujú to neustále. Svojou starostlivosťou, o celé rodiny. A nielen svoje. Preto sme ten víkend spolu boli. Na jednej strane mamy, na druhej ja ako lektorka. Tie mamy založili Platformu rodičov. Organizácia sa zatiaľ len rozbieha. V rámci nej chcú podobným rodinám pomáhať. Radiť im a riešiť aj so štátom a úradmi podmienky života takýchto rodín, aby sa k nim nesprávali, ako k menejcenným. Chcú sa pokúsiť spojiť sily z oblasti školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí tak, aby vytvorili pohodlnejšiu cestu pre deti a rodiny, ktorým príroda vzala veľa šancí. Víkend naplnili rozhovory a plánovanie, dlhé diskusie a hľadanie ciest.

Vo chvíli, keď ja konečne sedím s vyloženými nohami a čistím si hlavu, ony varia alebo kúpu alebo chlácholia alebo tíšia bolesť. Možno telefonujú a radia. Keď ja budem tvrdo spať, ich uši ostanú našpicované na každú jemnú odlišnosť vo výdychu ich dieťaťa. Ja pôjdem ráno do práce a ony cvičiť alebo do poradne alebo do školy, kde budú svojim deťom neustále k ruke.

Nepoznám podrobne príbehy tých mám. Nepotrebujem to. Skláňam sa pred nimi aj bez detailov o tom, koľkokrát v noci vstávajú. Ako sa snažia ochrániť deti pred pádmi. Koľko ich stoja pomôcky a lieky. Aké náročné je udržať si vzťah, keď sa celý svet točí okolo životných a zdravotných nutností dieťaťa. Nemajú potrebu deliť sa s každým o svoje bôle. Ale o to väčšiu potrebu majú ostatným to uľahčiť. Neviem, kde berú silu a nadšenie. Sú pre mňa ako bytosti z iného sveta. Obdivuhodné, silné, láskavé, nápomocné. Robia všetko pre to, aby ďalším rodinám a deťom uľahčili život. Skúšajú zmeniť systém, aby aj rodiny, ktoré to majú strašne ťažké, žili s radosťou.

Neskutočne im držím palce. Tých sedem mám vie, čím si prešli a denne prechádzajú. A čo podobné rodiny ešte len čaká. Práve preto tu chcú byť pre nich. A to mi vyráža dych.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na ministerstve prežil Mečiara, Dzurindu aj Fica. Prečo by mal Plavčan odstúpiť

Aj keď ďalšie kauzy pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

EKONOMIKA

Flash končí, Tatra banka zmení internet banking

Flashové internetové bankovníctvo je bezpečné, uisťuje Tatra banka.


Už ste čítali?