Lepšie to nemôže byť

Autor: Marie Stracenská | 22.5.2015 o 9:54 | Karma článku: 11,91 | Prečítané:  690x

Tak po tomto mi už fakt neuverí, že Zúbková víla nie som ja. "A nespadlo to niekam? Keď tu nie je zub, tak si ho musela zobrať - že by tu nič nenechala?" Prevraciame vankúš, pozeráme pod matrac, kde je odmena od víly. 

Naozaj to vyzerá, že som si poriadne istá, že nejaká minca by tu niekde mala byť. Jasné, veď si presne pamätám ako som spod vankúša v noci nevedela vytiahnuť papierovú vreckovku so zabalenou trojkou. Najprv som našla dva posmrkané kapesníky a bábiku proti strachu, až potom zub.  Sojka má na krajíčku. Aj by som prestala hľadať, ale nedá mi to. "Aha!" Uf, pod plachtou. Minca je ešte teplá od telíčka, čo na nej pred chvíľou ležalo. "Bola tu a nechala mi euro! Ďakujem, Zúbková víla!", volá malá a smeje sa. Fajn, prešlo mi to. "To je super ráno, maminka! Ešte mám aj meniny! A je piatok!"

To je super ráno. Keď ma vítajú bosé nohy trčiace spod perín a ich tváre sú celé ružové a rozohriate. Keď mrmlú, že ešte chvíľku, ale pritom mi podávajú ruky, aby som im pomohla z postele. Keď ma vystískajú a do nosa mi udrie vôňa ich zubnej pasty a až potom idú k raňajkovému stolu. Sadnú si oproti sebe, ja kolmo na nich. Matúš sa pod stolom svojimi dvoma nohami hrá s mojou prehodenou cez koleno. Julka  si pospevuje a naťahuje krk, aby jej neušiel ani jeden obrázok z knihy, ktorú im čítam. Dnes otvárame novú. Príbeh sa začína rozprávaním o chlapcovi, jeho bratovi a otcovi, ktorých opustila mama a doma majú odvtedy zákaz objímania. "Toto keď nám niekedy urobíš, mami, tak sa vyberiem hľadať ťa a neprestanem, až kým ťa nenájdem, aj na konci sveta," hovorí vážne Julka. "Prečo by som to robila, mojka," odpoviem. Vyskočí zo stoličky a stisne ma. Matúš je nad vecou: "Ešte je len 7.26, ešte jednu stranu, prosím..." Poháriky potom odložia na tanieriky, ako ich to učia v školskej jedálni, odnesú zo stola a v predsieni sa postrkujú pri vešiaku. Matúš sa snaží vyhandlovať, aby sa nemusel obliecť príliš teplo, Julke je večne zima a prosí si ešte jeden svetrík. Už to poznám.

Ahoj, ako sa máš? - počujem potom počas dňa od známych aj priateľov. Niekedy sa žiada odpovedať všelijako. Ale stačí si spomenúť na každé jedno ráno - a odpoveď je okamžitá a jasná. Lepšie to nemôže byť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.


Už ste čítali?