Náramky

Autor: Marie Stracenská | 27.3.2015 o 13:05 | Karma článku: 12,52 | Prečítané:  1088x

„Máte dcéru? Dve?“ Pýtam sa elegantného muža a pozerám mu na zápästie. „Dcéru a syna,“ odpovie a usmeje sa. Jasné, všimnem si, že jeden je v tmavých chlapčenských farbách. Náramky z gumičiek. Keď stretnete dospelého, ktorý ich nosí, je jasné, že si ich nevyrobil sám. Boom slávili náramky a  iné výrobky vytvorené prekladaním gumičiek na mriežke, niekedy pred pol rokom. Nie je celkom obvyklé, že ich niekto nosí stále.

S týmto tatom som sa teraz stretla pri automate s kávou. Rodina nie je na small talk celkom bezpečná téma, ale náramky hovoria, že toto je jasne pohodové územie. „Koľko majú?“ „Desať a osem.“ „Moji majú deväť,“ pridám. A ukážem mu svoje zápästie.

Každú chvíľu dostaneme od detí nakreslené obrázky. Vymodelované figúrky, vystrihnuté kvetinky, oblepený kvetináč. Nápis MAMINKE je vyvedený výrazne a prostriedkom, hlavná súčasť výtvorov. Náramky venovanie nemajú, nepotrebujú.

Rada pozorujem tatov, ako si s drobnými ruksakmi, ktoré si ledva dajú cez hrubé ramená, vedú do školy malé ružové dievčatká. Vždy sa usmejem na tatov, ktorí objímajú pri aute svojich šarvancov. Mám rada mamy aj otcov zachovávajúcich trpezlivosť, zatiaľ čo sa s deťmi motajú po obchode. A páčia sa mi gumené náramky na dospelých zápästiach. „Je mi jedno, že k obleku alebo kostýmu sa to nehodí“, hovoria. „Lebo som – učiteľka, asistentka, montér, obchodník, lekár... Ale som – mama alebo otec.“ A to sa mi ráta.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?