Dve, tri. Každý raz, keď bežím pri Dunaji medzi Šamorínom a Hamuliakovom alebo opačným smerom, predbehne ma niekoľko áut. Väčšinou terénnych – volvo, toyota, nissan, mitsubishi, mercedes. Zakaždým iné. Behávam tade trikrát týždenne a určite som ich videla aj pár desiatok – rôznych. Rovnako ako ja, aj autá na tú príjemnú cestu vchádzajú okolo značky Zákaz vjazdu s výnimkou vozidiel SVP, a.s. V ranných hmlách sa ich reflektory zjavia v poslednej chvíli. Často spomalia, ale niekedy akoby sa snažili prejsť okolo bežcov, cyklistov a psíčkarov čo najrýchlejšie.
„Označená vodná stavba – napriek asfaltovej úprave - nie je verejnou komunikáciou. Jazda motorovým vozidlám bez povolenia je zakázaná a povolenie na vstup sa vydáva len za účelom nevyhnutného splnenia verejno – prospešného záujmu po jeho riadnom vydokladovaní.“ Tak vidí vjazd na hrádzu Slovenský vodohospodársky podnik. Možno niektorí aj žiadali o vjazd a snáď aj majú pádny dôvod, prečo tade jazdiť. Ale možno sa niektorí len spoliehajú na to, že policajti majú v Šamoríne iné obľúbené miesta, kde striehnu na dodržiavanie predpisov – napríklad tesne pred koncom mesta.
Tentoraz som stihla odskočiť. A vodič možno nabudúce pôjde pomalšie. Šťastnú cestu – želám jemu, aj všetkým ostatným, ktorí na rozdiel od neho na hrádzu, ktorá nie je cestou, patria prirodzene...