Malý miništrant

Autor: Marie Stracenská | 16.11.2014 o 15:55 | Karma článku: 12,37 | Prečítané:  1295x

„Tato, už by sme mali ísť.“ Ešte sa neskočila ranná rozprávka v televízii a malý už je hotový. Toto je veľká rarita. Ale rozumiem. Dnes po prvý raz miništruje na „veľkej“ omši. V piatok mal generálku na detskej. „Podával som pánovi kaplánovi utierku na kalich s vínom,“ rozprával mi celý vzrušený po nej. Je nadšený a šťastný. Cíti sa výnimočne a dôležito. Veľmi chcel miništrovať, čakal na to a tešil sa. „To ti, maminka, úplne inak zbehne tá omša. Bolo to skvelé! Akurát bola čudná tá suknička,“ naznačí a ošíva sa. „Zvykneš si,“ upokojuje ho tato. 

Omša sa začína, pred kňazom kráča šesť chlapcov. Všetci do metra a pol, ako hríbiky. Postavia sa o chvíľu posadia po kňazovej pravej ruke. Chrámom sa nesie krásny zbor. Matúš ma hľadá očami. Skôr zbadá sestru, presadla si bližšie, aby ho videla. Kázanie o hodnotách sa pomaly končí, miništranti vstávajú. Matúš však ostáva sedieť, tentoraz neasistuje. „Nie vždy pomáhajú, takým omší ešte bude,“ pokrčí plecami muž. Na konci bohoslužby miništranti ako prví dostávajú krížik. Malý sa k nám pripája, keď je chrám skoro prázdny. Smeje sa naširoko. „Aké to bolo?“ „Super, maminka.“

„Skoro som sa rozplakala, keď som tam Matúška videla,“ šepká mi dojatá sojka. S otázkou, ktorá mi víri v hlave čakám až domov. „Matúško, a nevadí ti, že si dnes počas omše nič nerobil? Že si len sedel pri pánovi farárovi?“ „Nie, maminka. Veď najdôležitejšie predsa nie je pomáhať. Ale byť na omši.“ Otočím sa, aby nevidel moje pohnutie. Nerozumel by mu. Ešte má len osem rokov. Ale poriadok, aký má v hlave, mu občas závidím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?