Sokratove deti

Autor: Marie Stracenská | 21.10.2014 o 17:32 | Karma článku: 11,04 | Prečítané:  1841x

„Prečo študujete svoj odbor a čo chcete robiť, keď skončíte?“ Keď som sa to nedávno opýtala tretiakov na jednej vysokej škole, otázka sa mi zdala samozrejmá. Potrebovala som poznať ich potreby a očakávania pred prednáškou. Odpoveď ma zaskočila. Z dvadsiatich mala akú takú predstavu asi štvrtina. Ostatní váhali, koktali, povedali niečo neurčité alebo to, že chcú po škole cestovať. Veľa radosti mi to neurobilo. A nielen preto, že od práce týchto deciek bude do istej miery záležať moja staroba.

Cez víkend som túto otázku niekoľkokrát zopakovala. Rovnakej vekovej skupine, študentom rôznych odborov. A počúvala som nadšené odpovede a plány na kopu projektov. „Chcem v našej dedine vyrobiť lavičky, lebo jedinú máme pri márnici.“ „Chcem predstaviť v školskej kuchyni iné varenie, z tradičných surovín.“ „Rada by som robila projekt s nepočujúcimi, aby si ľahšie našli prácu.“ „Región potrebuje mapu kultúrnych akcií, aby o nich ľudia vedeli.“ „Myslím si, že treba naučiť doktorandov pedagogiky prezentovať a argumentovať, aby vedeli učiť svojich budúcich študentov...“ Dvadsať dvadsatnikov, dvojnásobok plánov. Zo skúsenosti s podobnou skupinou z vlaňajška viem, že to nie sú len slová. Oni svoje predstavy o malých projektoch na vlastných školách alebo v mestách naozaj do roka premenia na skutočnosť.

Živica ma poctila pozvaním prednášať v rámci Sokratovho inštitútu. Je to zvláštna škola. Desať predĺžených víkendov v roku vzdeláva mladých z celého Slovenska. Musia prejsť prijímačkami a Sokrates nechce od nich nič menej, než popri štúdiu na svojej vlastnej vysokej škole čítať kopy kníh k víkendovým prednáškam, absolvovať ku každému semináru test a počas neho nesedieť, ale aktívne sa zapájať. Začínali sme o deviatej ráno, končili okolo polnoci. Necítila som únavu, zaplavená nadšením deciek, ktoré sa správali ako nasávajúce špongie a ich otázky nemali konca. Títo chcú fakt veľa vedieť. A cítia potrebu meniť veci k dobrému. Taký mi ostal po víkende pocit.

Mladí odchádzajú a študujú vonku. Mnohí tam aj ostanú. Ale chvalabohu, nie všetci. A nie všetci mladí sú pasívni a odovzdaní. Netuším, čo spôsobuje ten rozdiel v nastavení. Viem, dvadsať mlaďasov nezmení celý svet. Ale môžu formovať jeho časť. A bez preháňania si vravím, že ak by túto krajinu raz riadili Sokratove deti, nemala by som o jej postavenie a osud najmenšiu starosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?