Hlasy

Autor: Marie Stracenská | 20.10.2014 o 12:26 | Karma článku: 11,30 | Prečítané:  982x

„Tam je, pozrite! Kde? Vedľa toho vysokého s červenými vlasmi. Ten s okuliarmi? Videl si jeho jazvu? Od chvíle, keď Harry na druhý deň ráno vyšiel zo spálne, neprestával  okolo seba počuť šepot...“ Som otočená chrbtom, varím. Matúš nevidí, ako sa usmievam. „Prečítam ti niečo, maminka,“ ponúkol sa pred chvíľou. Mohol by čistiť zemiaky alebo krájať zeleninu, ale jeho spoločnosť mi je príjemná v akejkoľvek podobe. Tak mi teda číta. Koniec viet zakončených výkričníkom vždy vykríkne, otázniky mu hlas vyháňajú do fistule. A priamu reč uvádza s nádychom a nasadením. Rôznym postavám dáva rozdielne hlasy. Dej prežíva s každým jedným slovom. S hrdinami dýcha, bojí sa aj smeje. Čítanie v jeho podaní nie je tečúci text, dramatizuje.

Nezrátam čas, ktorý spolu trávime nad stránkami kníh. Hlasy mojich postáv sa opakujú. Človek nemá neobmedzený rozsah. A tak Hagrid hovorí rovnakým prízvukom ako strýko Silvester a starý kráľ. Malé dievčatká majú len o málo nižší hlások ako víly a poníky. Ale funguje to. „Nie, tato, ty nie. Čítať nám bude maminka. Ty nevieš meniť hlasy,“ namietajú zbojníci občas večer. Stane sa, že ma opravia: „Mami, daj tomu pánovi ten hlas ako má Indiana Jones, toto sa mu nehodí.“ Keď boli celkom malí mysleli si, že rozdielne posadenia hlasov sú v knihách nejako označené. Keď začali čítať sami zistili, že to, ako postavy ožijú, je na nich. Julka číta plocho. Matúš nevie inak, než všetky repliky prežívať.

Po desiatich minútach prichádza na koniec kapitoly. Celkom sa zadýchal... Dokončí vetu, po bodke ostane ticho. „Stačí, mami, dobre?“ Jasné, že hej. „Ale večer skúsime ešte jednu, môžem ti zas čítať?“ Veľmi rada súhlasím. Odchádza sa hrať s legom a ja rozmýšľam, aké silné sú podprahové vnemy. Nemyslela som si, že to, čo robím, sa u dieťaťa premietne do toho, ako bude čítať. Tak nejako sa to stalo. Je krásne to pozorovať. Hoci nielen v tom dobrom, podvedomie je silný a spoľahlivý spojenec. V Matúšovej hlave má, zdá sa, občas jeho hlas moju dikciu. A môžem len dúfať, aby sa to časom prejavilo napríklad aj v jeho prístupe k plánovaniu, príprave vecí a ich doťahovaniu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?