Moje bežecké príbehy

Autor: Marie Stracenská | 4.6.2014 o 10:40 | Karma článku: 14,59 | Prečítané:  4693x

A to ti nevadí? Že to tak dlho trvá? Veď to zaberie aj niekoľko hodín týždenne – zareagovala kamarátka na moje rozprávanie o pravidelnom behaní. Ani trochu. Behám totiž úplne od začiatku v najlepšej spoločnosti...

Vybehnúť a pritom počúvať niečo príjemné bol jediný spôsob, ako sa pred dvoma rokmi prinútiť robiť šport, ktorý som vždy nenávidela. Beh mi však vyšiel ako tá najrýchlejšia a najpohodlnejšia cesta ku kondičke a zhodeniu kíl. A s príbehmi v ušiach sa dal zniesť. Pomáhali mi zabúdať na bolesť v hrudi a svaloch a dávali mi to dôvod sa na niečo počas tej otrasnej činnosti tešiť.

Začala  som s detektívkami. Prvé kilometre som odkrajovala v spoločnosti zamatového mužského hlasu, ktorý mi rozprával tie najznámejšie príbehy Sherlocka Holmesa. Prípady do pol hodiny, zakaždým presne na ten kúsok, ktorý som bežala ranými hmlami. Po tom, čo som kompletne A. C. Doyla vypočúvala, nasledovali prípady Agathy Christie. S ňou som bežala aj prvý dlhý, deväťkilometrový beh.

Nasledovala fáza Pán prsteňov. Keď si pred rokmi podali ruky Rádio Twist a Slovenský rozhlas, vytvorili úžasné dielko. Trikrát šesť pokračovaní dlhej ságy s krásnou hudbou, také farbisté a podarené, že niektoré časti som počúvala niekoľkokrát.

A potom prišla na rad klasika. Nikdy by som si asi neprečítala dlhé knihy Oscara Wildea, Čechova, Marka Twaina, Durrenmata, Neffa. Počúvať ich počas toho, čo som nohami odkrajovala ďalšie a ďalšie kilometre, bolo skvelé. Bratia Strugackí ma odprevadili na celkom novú trasu. Henrik Ibsen ma dostal počas krátkej búrky, ktorú som prečkala pod veľkým stromom.

Najnovšie som objavila Harry Pottera. Čítanie pre deti, kedysi som všetky diely prelúskala. Ale aj tak sa krásne – a hlavne dlho - počúva. Audioknihy majú každá cez osem hodín, to mi vždy vydá na pár trinásťkilometrových trás. Ešte mi ostávajú štyri. A potom... si zas niečo nájdem.

Dávno nebehám s nechuťou. Už ma teší tá únava, zadýchanie, záťaž na nových cestách. Vraj keby som behala s hudbou, bola by som rýchlejšia. Alebo úplne v tichu by mi pomohlo sústrediť sa. A ja na také rady kašlem. Moje behanie je len moje. V tempe, ktoré mi je pohodlné, s nasadením, aké deň dovolí. A s príbehom, ktorý je ten najlepší spoločník. Na svete je toľko skvelých kníh. A mňa vďaka nim čaká ešte ohromné kvantum výborných behov. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.


Už ste čítali?