Cez prekážky

Autor: Marie Stracenská | 2.4.2014 o 9:22 | Karma článku: 20,64 | Prečítané:  5393x

„Nevie čítať s porozumením. Text sú pre ňu len písmená a slová. Číta, ale nevie to prerozprávať . Ide jej to skrátka tak pomaly, že jej úplne uniká zmysel,“ povedala mi priateľka o svojej skoro osemročnej dcére. Ale vraj ju psychologička upokojila, že sa to zlepší, len malá nemá ešte vyvinutú nejakú časť mozgu. Je len o tri dni staršia od mojich zbojníkov. Hm. Matúš číta kde a kedy sa dá. Nahlas aj pre seba, každú voľnú chvíľu sa niekde váľa s knihou. A Julka... Tá skoro vôbec. Ani večer sa nepýta ako brat, či si ešte môže čítať v posteli. Zo školy síce nosí jednotky, ale... Semienko pochybností bolo zasiate.

„Bábika, poď, budeme si čítať." Tato s malým niečo majstrovali v garáži, boli sme doma len dve. Malá vzala knihu, pritúlila sa a začala. Statočne sa potkýnala textom, váhala pri viacslabičných slovíčkach, nadychovala sa pri cudzích menách poníkov. Po strane a pol som ju zastavila. „Julinka, rozumieš tomu?" „Nie," povedala jednoznačne a nešťastne. „Ja nikdy nerozumiem. Keď si nám kúpila nočné lampičky, myslela som si, že to bude lepšie, že keď budem viac čítať, tak sa to naučím ako Matúš. Lenže ja čítam a nič z toho neviem," pokračovala otvorene. Fuch. Na takú úprimnosť som nebola pripravená. Nie som učiteľka ani psychologička, prečo som s tým začínala, keď si teraz neviem rady? Tak nič, asi iba sedliacky rozum. „Julinka, skúsme. O kom si čítala, kto tam bol? A kde boli? A hádali sa alebo sa len rozprávali? A koho ešte stretli?" Na všetky otázky poznala odpoveď. „Vidíš, veď rozumieš," povzbudila som ju. „Tak čítajme ďalej," ponúkla sama. Po ďalšej strane zas zhodnotila: „Ja zas neviem, čo tam bolo." Ale znovu som sa pýtala a ona vedela odpovedať. Navyše si pri tom pomalom lúskaní všímala a komentovala gramatiku.

Nejde mi do hlavy, že medzi dvoma rovnako starými deťmi žijúcimi v rovnakom prostredí, s rovnakými vstupmi a starostlivosťou môže byť taký rozdiel. Ale je. Ono sa to vraj zmení, upokojovala ma priateľka odkazom od odborníka. Vraj treba len cvičiť, hlavička sa vyvinie a dieťa bude čítať bez problémov. A dovtedy... Máme so sojkou svoje vlastné dievčenské pletky. Som šťastná, že sama chce. „Mami, ideme si čítať?", pýta sa ma každý večer. „Len my dve." Sadneme si k sebe, vezmeme knihu a ona pomaly prechádza text. Potom si v pár vetách povieme ako pokračuje príbeh -a čo nevidieť máme za sebou prvú knihu. Všetko zlé je na niečo dobré...  Čítanie a rozprávanie.  Naša neobyčajná cesta ku knihám. Cez prekážky, ale pekná. Mám úžasnú dcéru :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza z SaS, pre postoje Sulíka

Mihál nesúhlasí s postojmi Sulíka.


Už ste čítali?