O dvadsaťpäť rokov

Autor: Marie Stracenská | 20.3.2014 o 11:13 | (upravené 21.3.2014 o 9:03) Karma článku: 7,55 | Prečítané:  816x

Chceme vedieť viac o budúcnosti školstva na Slovensku. Chceme? No... ja chcem, povedala som si, keď mi priateľka poslala pozvánku na workshop s týmto názvom. Nevedela som čo, čakať. „Hlas rodiča je pre nás rovnako dôležitý ako hlas docenta pedagogiky,“ začal prednášajúci. Šamorín bol prvým mestom, kde sa organizácia Chceme vedieť viac pustila do diskusie, ktorej cieľom je zistiť, ako by sa dalo zlepšiť školstvo. Ako a prečo ho niekam nasmerovať, aby bolo podľa predstáv rodičov a učiteľov zmysluplnejšie a pre deti prínosnejšie.

V kruhu nás sedelo štrnásť, vrátane organizátorov. Rodičia, učitelia. Veľa? Málo? V meste máme dve základné školy, riaditeľka jednej z nich prišla tiež. Bol to prvý zo série workshopov, majú byť v nasledujúcom roku a pol po celom Slovensku. Aké budú školy v roku 2040 a aké by sme ich chceli? Predpoludním sa to pýtali deviatakov, popoludní dospelých. Deviataci nakreslili triedu bez učiteľa. Zamýšľali sa nad množstvom technológií, aj nad tým, že aj o dvadsať rokov by sa stále chceli učiť spolu a nie každý za svojím počítačom doma. Veľa o ich predstavách nám však organizátori nepovedali. Boli zvedaví na naše. Aká má byť škola a čo má deťom dávať?

Mohla by byť hocikde. Jej časť napríklad aj v domove dôchodcov, aby sa deti naučili úcte k starším a  ako ich potrebujú. Alebo v knižnici, kde by sa mohli učiť o histórii a komunikácii, v športovom centre alebo v zdravotnom stredisku, tam by mohli robiť chemické pokusy alebo sa učiť o zdraví a bezpečnosti. Deti by nemuseli byť známkované podľa štátom stanovených noriem, ale podľa toho, na čo majú a ako to dosahujú. Školy by mohli navzájom spolupracovať a zdieľať to, v čom sú dobré - tá v jazykoch, iná v športe, ďalšia v učení novým technológiám. Možno nechať deti učiť deti, staršie mladších, rovnako staré nechať viesť sa v rôznych predmetoch navzájom. Integrovať „iné" deti bez obáv a predsudkov, lebo to môže byť obohacujúce pre všetkých. Viac spoznať a zapájať rodičov, využívať ich zručnosti pri vyučovaní alebo v krúžkoch a školskom klube.

Roky vnímam reči o rôznych reformách školstva. Ale nepamätám si, že by som počula o tom, že sa niečo robí preto, aby sa dosiahol ten a ten konkrétny výsledok. Že školy sú poprednou témou politikov. Že niekto má presnú predstavu a naozaj sa snaží niečo zmysluplne zmeniť. Teraz sa to pár nadšencov snaží niekam nasmerovať. Bolo nás štrnásť náhodne poschádzaných dospelých a o školách sme sa rozprávali štyri a pol hodiny. Boli sme prví oslovení. Záleží nám na tom, kde a čo sa učia naše deti. Možno to budú až naše vnúčatá, kto sa bude učiť v novom a po novom. Nech. Keď sa pýtajú, odpovedaj, naučili ma kedysi. Lebo ak to neurobíš, nemôžeš sa sťažovať, že svet utvárajú tí druhí.

 

www.chcemevedietviac.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Krajcer: Najväčšiu podporu v koalícii má Rezník, zaujímavá je kandidatúra Ruttkaya

Exminister kultúry pre SME hovorí, že aj koaliční poslanci ho presviedčali, aby kandidoval.

ŠPORT

Pálffy kritizoval Lintnera, ten okamžite reagoval

Ďalší spor v slovenskom hokeji?

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Hráčov NHL mohla odradiť zlá skúsenosť.


Už ste čítali?