Malá dedina na severovýchode, v kraji, kde sa aj vrany otáčajú. Bolo to ďaleko odvšadiaľ, dokonca aj pre ľudí, ktorí sú na diaľku zvyknutí. K najbližšej zastávke to bolo zo samôt aj trištvrte hodiny kráčania a autobus tam jazdil len dvakrát za deň. Manželia vychovali deti dvoch chlapcov a najmladšie dievča. Chlapci sa poženili a odsťahovali. Dcéra to mala ďaleko na zábavy a do spoločnosti, už tridsiatnička stále nemala muža. V štyridsiatke jej mama umrela a ona ostala s otcom.
Roky išli. Jar zbehla rýchlo v humne a na poli. Aj horúce leto, jeseň plná úrody, zavárania a rezania dreva, po zimu s dlhými nocami a krátkymi ale strašne chladnými dňami. Vždy bolo čo robiť a myslieť na zbytočnosti nebol čas. Na čo kedysi boli piati, snažili sa stačiť dvaja. Až kým otec nezaľahol a sám uznal, že naozaj potrebuje pomoc. Sám k lekárovi nevládal. Dcéra dlho kráčala do dediny k telefónu. Sanitka, ktorá prišla, by to hlbokým snehom nezvládla. Dcéra lekára viedla k otcovi zafúkanou cestou celá nesvoja, bolo pre ňu výnimočné byť a hovoriť s niekým cudzím. Otec dostal lieky a kopu receptov. Mala ich vyzdvihnúť v pondelok. Keď sa ráno obliekala, otec povedal – „priveď aj kňaza. A... ešte jednu vec by som chcel.“ Každému dieťaťu po narodení zakopal otec do zeme fľaše s borovičkou. Chlapci svoje dostali, keď odchádzali z domu. „Ešte ich v zemi niekoľko je. Pre teba. A ja by som sa ešte raz rád dobre napil.“
Dcéra priniesla z mesta lieky a doviedla kňaza. Zavolala aj bratov. Všetci traja spolu striasli ťažký sneh z konárov stromu na dvore, odhrnuli závej a začali kopať. Spoločne, do zeme tvrdej ako kameň. Kartónová škatuľa s fľašami omotaná plastový vrecom bola krehká a vlhká. Vnútri ich bolo desať. Pri otcovej posteli jednu otvorili a naliali do štyroch pohárikov. „Malo to byť na oslavu“, povedal otec. „Ale pre mňa je oslava aj toto. Všetci sme spolu a vám sa darí. Nebol som tu zbytočne.“
Na konci zimy otec umrel. Zvyšných deväť fliaš ostalo dcére. Neviem, kto ich vypil. Možno sú stále v malom špajze starého domu, ktorý je odvšadiaľ ďaleko.