reklama

Fľaše

Vytiahli sme borovičku. Nie je to hocijaká fľaša. Odložil ju manželov tatko, keď sa mu narodil syn. Dostali sme takých desať, keď sme sa brali. Už máme len posledné dve, ostatné sme vypili pri veľmi špeciálnych príležitostiach. Tekutina je hustá a lahodná, pomaly sa dobre pije. A mne sa vybavuje príbeh iných, podobných fliaš, ktorý mi rozprávala kedysi dávno známa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Malá dedina na severovýchode, v kraji, kde sa aj vrany otáčajú. Bolo to ďaleko odvšadiaľ, dokonca aj pre ľudí, ktorí sú na diaľku zvyknutí. K najbližšej zastávke to bolo zo samôt aj trištvrte hodiny kráčania a autobus tam jazdil len dvakrát za deň. Manželia vychovali deti dvoch chlapcov a najmladšie dievča. Chlapci sa poženili a odsťahovali. Dcéra to mala ďaleko na zábavy a do spoločnosti, už tridsiatnička stále nemala muža. V štyridsiatke jej mama umrela a ona ostala s otcom.

Roky išli. Jar zbehla rýchlo v humne a na poli. Aj horúce leto, jeseň plná úrody, zavárania a rezania dreva, po zimu s dlhými nocami a krátkymi ale strašne chladnými dňami. Vždy bolo čo robiť a myslieť na zbytočnosti nebol čas. Na čo kedysi boli piati, snažili sa stačiť dvaja. Až kým otec nezaľahol a sám uznal, že naozaj potrebuje pomoc. Sám k lekárovi nevládal. Dcéra dlho kráčala do dediny k telefónu. Sanitka, ktorá prišla, by to hlbokým snehom nezvládla. Dcéra lekára viedla k otcovi zafúkanou cestou celá nesvoja, bolo pre ňu výnimočné byť a hovoriť s niekým cudzím. Otec dostal lieky a kopu receptov. Mala ich vyzdvihnúť v pondelok. Keď sa ráno obliekala, otec povedal – „priveď aj kňaza. A... ešte jednu vec by som chcel.“ Každému dieťaťu po narodení zakopal otec do zeme fľaše s borovičkou. Chlapci svoje dostali, keď odchádzali z domu. „Ešte ich v zemi niekoľko je. Pre teba. A ja by som sa ešte raz rád dobre napil.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dcéra priniesla z mesta lieky a doviedla kňaza. Zavolala aj bratov. Všetci traja spolu striasli ťažký sneh z konárov stromu na dvore, odhrnuli závej a začali kopať. Spoločne, do zeme tvrdej ako kameň. Kartónová škatuľa s fľašami omotaná plastový vrecom bola krehká a vlhká. Vnútri ich bolo desať. Pri otcovej posteli jednu otvorili a naliali do štyroch pohárikov. „Malo to byť na oslavu“, povedal otec. „Ale pre mňa je oslava aj toto. Všetci sme spolu a vám sa darí. Nebol som tu zbytočne.“

Na konci zimy otec umrel. Zvyšných deväť fliaš ostalo dcére. Neviem, kto ich vypil. Možno sú stále v malom špajze starého domu, ktorý je odvšadiaľ ďaleko.

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu