Tiene

Autor: Marie Stracenská | 14.1.2014 o 12:58 | Karma článku: 15,56 | Prečítané:  777x

„Moje nohy, moje nohy!", lamentujem naoko. Deti dupocú okolo a odušu sa smejú. Ako kráčame od lampy k lampe, tiene sú najprv celkom krátke, potom sa predlžujú a menia naše telá na dlhočizných mimozemšťanov. Čím dlhšie, tým lepšie. Malých som viedla za ruky a - krok doľava, krok doprava - „stojím ti na nohe!" Okamžite sa toho chytili.  

Ďalšia lampa. Sploštené telá, ale sú dlhšie a dlhšie, už zbojníkov neudržím: „Mami! A teraz ti stojím na brušku! A na hlave!" „Au, au, au!", uhýbam ich topánkam. „Aj tebe stojím na hlave!", kričí Matúš na sestru a začínajú okolo seba obiehať a poskakovať, ako keby tie dupoty boli skutočné. Spomalíme, skrátime krok, a vzápätí bleskovo vyštartujeme, aby mal ďalší dlhý tieň a rýchle nohy skokanov kratšiu šancu na útok. „Au, au! Nestihol!"

Milujem objavovanie detského sveta. Som vďačná, keď ma chrústi nechajú doňho vstupovať a necítim sa ako hosť. Toto je to pravé SPOLU. Toto je náš čas, vtedy je všetko naozaj. Mizne hranica medzi autoritou a parťákom, vyhrávame a prehrávame rovnako. Uvedomujem si, že to tak nie je navždy. A tak sa teším. Viem, že roly rodičov a detí sa vždy potom zas vrátia. Keď prídeme domov a ja zavelím čistiť si zuby, bez slova pôjdu. Ja s nimi. Ale možno ... aj tam bude pasta letiaci objekt a pár kvapiek vody skončí „náhodou" na tričku toho druhého. Je super byť s malými občas šibnutá.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?