Na veľkej križovatke medzi Podunajskými Biskupicamia príjazdom k Slovnaftu, na vjazde do Bratislavy, kade musia prejsťvšetci, čo sem cestujú z juhovýchodu, postavili a pred niekoľkými mesiacmi otvorili novýobchodný dom. Najprv odkláňalo smer k nemu provizórne značenie. Pred asi dvoma týždňami sa tam objavili veľké búraciestroje. Chlapi ráno aj večer robili výkopy, stroje borili okraje starej cestya začali stavať novú. Prechádzam tade skoro každý deň a tempovýstavby je z pohľadu laika úžasné. Naozaj sa dá v dňoch spočítať,ako dlho trvalo, kým sa štandardná trojprúdovka zmenila na päťprúdovku. S ostrovčekmi,obrubníkmi aj autobusovými zastávkami. Už len na kúsku treba namaľovať čiary –a bude to.
„ Momentálne prebiehajúce práce nacestných komunikáciách, chodníkoch a súvisiacich stavbách sú súčasťou projektuobchodného domu. Z dôvodu odlišných technologických postupov, ako aj špecifík vplánovaní a príprave prebieha ich stavba dlhšie, práce však plánujeme ukončiťčoskoro. Do projektu boli zapracované pripomienky a požiadavky zo strany mestaa príslušných orgánov, úprava križovatky by tak mala priniesť výrazné zlepšenieoproti doterajšej situácii a najmä bezpečný pohyb chodcov.“ To som sa dozvedelaz Kaufalndu. Nič s nimi nemám, ale komu česť, tomu česť. Tá cestavyzerá lepšie, než mnohé križovatky v centre mesta. Teraz je viacnež dvojnásobne široká a dlhá zhrubaštyristo metrov. Obchodnému reťazcu trvalo dva týždne, kým zvládli takútostavbu.
Nie je to tunel. Ani diaľnica. Ale – len o pár stometrov ďalej každý deň jazdím po výtlkoch, po daždi riešim, ako zvládnuť slalommedzi hlbokými jamami a vyhýbam sa nespevneným krajniciam. Nemení sa tocelé týždne, mesiace. A tu sa to dá, za pár dní. Smutné, keď smes peniazmi na tom tak, že štát a mestá strčí do vrecka jeden obchodnýreťazec. Aj keď ide len o obyčajnú cestu.