Navždy

Autor: Marie Stracenská | 17.7.2013 o 13:25 | Karma článku: 9,43 | Prečítané:  671x

„Ďaleko na severe, kde už nerastú stromy ani kríky, je kamenná hora jednu míľu široká, jednu míľu dlhá a rovnako aj vysoká. Raz za tisíc rokov k hore priletí malý vtáčik, aby si o ňu nabrúsil zobáčik. Potom odletí a hora čaká na ďalšieho znovu tisíc rokov. Vtedy, keď vtáčiky horu zbrúsia tak, že bude rovná ako zem, uplynie jedna sekunda večnosti." Tak vraj hovorí o nekonečnosti času severská mytológia. Príbeh som počula už ráno, ale obrazy vtáčikov pri obrovskej hore mi nejdú z hlavy.

„Krst je navždy. Kto ho raz prijme, toho už nikdy nemožno odkrstiť." Kňaz rozpráva o spáse a večnosti,  aj keď tí, ktorí hrajú hlavnú rolu, mu ešte nemôžu rozumieť. Prihovára sa im ticho, rodičov oslovuje s patričnou vážnosťou. Sme tu s priateľmi, ich syn má dnes veľký deň. „Teraz sa trikrát zrieknete a trikrát sľúbite..." Kňaz deklamuje a dvíha ruky. Traja chlapci sú tichučko, iba štvormesačné dievčatko sa prejaví ako sa dámu patrí.  Má plnú pozornosť, tak to využije. Rozplače sa a mama nie a nie ju utíšiť. Podáva dieťa krstnej a tá berie dievčatko dozadu kostola. S úsmevom ich očami sprevádzame, nezávidíme. Ešte si pamätáme, aké to je s bábätkami niekedy ťažké. Obrad pokračuje, obraciame sa späť k oltáru. A mne zrak padne na lavicu za mojím chrbtom. Žmurknem - a pre istotu sa pozriem lepšie. A usmejem sa ešte viac.

        

Tu, v kovovom ráme kostolnej lavice v piatom rade od oltára, by som vyryté dievčenské meno a pri ňom srdiečko naozaj nečakala. Ako vyznanie Monike mohol niekto urobiť nepozorovane? Kto a kedy? A ona o tom vie? Čo (by)  na to povedala? „Choďte v mene Božom." Kňaz robí štyrom bábätkám krížik na čelo, o pár minút ich rodičia odnášajú. Osláviť dar, ktorý má pretrvať. Ďalšia podoba večnosti.

Myslím na neznámu, možno zaľúbenú Moniku. Aj moje meno raz mládenec ryl do kôry stromu. Mala som sedemnásť a vravel, že chce, aby si nás aspoň strom pamätal navždy.  Do hlavy sa mi vracia scéna nekonečných mrazivých plání. „Navždy" hovorievame často. A pritom keby vtáčik priletel k hore za života mojej prababičky, ani moje prapravnúčatá by sa nedočkali ďalšieho...  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?