Krivky

Autor: Marie Stracenská | 21.6.2013 o 12:47 | (upravené 21.6.2013 o 13:03) Karma článku: 17,20 | Prečítané:  16266x

Koniec roka priniesol upratovanie políc. Od septembra som do jednej ukladala všetky papiere, ktoré malí priniesli zo školy. Úlohy, cvičenia, diktáty, príklady. Prejdem ich a niečo odložím, taký bol plán. Netušila som, ako veľmi ma nakoniec výsledok šokuje.

Asi každá mama si myslí, že má šikovné deti. Mne spadli ružové okuliare hneď v prvé školské týždne. Prvé cvičenia ceruzkou, prvé úlohy. A dieťa neschopné udržať nielen sklon predkreslenej čiary, ale ani sa vmestiť medzi dve lajny. „Nebojte sa, to bude dobré," upokojovala ma pani učiteľka ráno pri šatni. A popoludní poslala po Matúšovi cvičenia na uvoľňovanie zápästia, aby sa rozpísal a išlo mu to ľahšie.

        

Prišli prvé oblúčiky. A ďalšie au. Nemôžem kričať na snažiaceho sa drobca, veď ho len rozplačem - ale keď jemu to tak nejde! Ani mu neukážem, ako na to. Ako jediná praváčka v rodine držím ceruzku celkom  odlišne, aj papier mám inak položený. A už som dávno zabudla, čo presne kedysi nešlo mne. Spomienky prinášajú len nahnevanú mamku, môj sopeľ  a slzy kvapkajúce na papier s veľkým písaným L v žltom svetle lampičky. Malí sa snažili a bojovali. Oblúčiky sme nakoniec nejako zvládli. A začali sa problémy s veľkosťou napísaného „textu". Pani učiteľka mi stále opakovala: „Niekomu to trvá pár dní, niekomu mesiac, nebojte sa, sú šikovní, písať sa určite naučia." Dala deťom ďalšiu pomôcku a pridala ešte jednu na čítanie.

        

Prešlo pár dní a pribudli písmená. Pre mňa nasledovali ohromnou rýchlosťou. Veľké, malé, pokrútené, dva dni na jedno a ide sa ďalej. Stalo sa, že malí zabudli, ako sa píše veľké D spred týždňa a stále písali oblúčik na malom o na polceste k malému a. A zrazu. Na kope papierov hore ležia cvičenia s úzkymi riadkami a celými slovami. Veľa seba pokladám tie nešikovné prvé oblúčiky. A papier s veľkým  F. To je sila. Tieto dva listy delí len sedem mesiacov!

      

Na budúci týždeň donesú deti domov vysvedčenie. Budú mať pred sebou prázdniny a pekný pocit. Za toto si ho zaslúži hlavne ich pani učiteľka. Často sme sa počas roka rozprávali. Ďakovala som jej, ako sa deťom venuje a pomáha im. Ale teraz predo mnou ležia tie prvé čiary a vedľa nich darček od Julky - písanka, ktorú mi vyrobila, aby som sa nenudila. Nielen, že vie písať. Baví ju to a teší. A ja cítim obrovskú vďaku. Spolu s ňou úctu pred tým, čo dokázala pani učiteľka s deťmi, ktoré sa ešte stále viac hrajú ako učia a myslia viac na maškrty ako na školské pomôcky. Panie učiteľky, páni učitelia, ste úžasní.

        

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.


Už ste čítali?