Autobusom

Autor: Marie Stracenská | 7.6.2013 o 13:22 | Karma článku: 9,99 | Prečítané:  1299x

Vychádzam z mesta. Príjemná rovinka, voľná cesta. Pridám. Mala by som deväťdesiat, idem sto. Je to možné? Zozadu sa na mňa tlačí autobus plný ľudí. Vodič vyhodí blinker - a začne ma predbiehať. Uhnem. Musí ísť aspoň stodesať, necháva ma za sebou. Ale veľmi si nepomohol, o pár kilometrov neskôr ho v dedine dobieham.

Na druhý deň podobná situácia. Možno ten istý spoj a ten istý vodič na mňa divoko bliká - idem iba tých deväťdesiat, ale aj v protismere sú autá a nemôže ma predbehnúť. Nakoniec zatrúbi a predsa len začne predchádzať. Keď nechcem, aby sa v protismere s niekým zrazil stočím polovicu auta na krajnicu a pribrzdím.

Na tretí deň sa s autobusom stretávam až v dedine. Stojí, ale mimo zastávky. Na jej úrovni v prúde áut. Žeby nechcel prísť o miesto v kolóne? Otvorí dvere, vypustí jedného človeka a dvoch naloží - a plynulo pokračuje ďalej.

Ja viem, že v ranných zápchach to nikto nemá jednoduché. Že každá minúta má po ceste do práce cenu zlata a vodiči autobusov majú ťažký džob. Nemenila by som s nimi. Vezú nepokojných ľudí, musia stíhať harmonogram, nestretávajú na cestách len šikovných vodičov... A asi práve preto nie celkom chápem tých troch z posledných rán. A ich cestujúcim ticho nezávidím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Galkova kauza odpočúvania trvá roky, súdy ju nechcú riešiť

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.


Už ste čítali?