Na neskôr

Autor: Marie Stracenská | 28.5.2013 o 13:22 | Karma článku: 14,78 | Prečítané:  841x

„Ty nemáš rada žĺtko?" Kamarátka pozerá ako starostlivo okrajujem volské oko a obchádzam polotekutý stred. „Práve naopak. Preto si ho nechávam na koniec." Určite nie som sama.

V chrbtici zvláštne brnenie. Je príjemné. Teším sa - a chcem sa ešte chvíľu. V taške si nesiem nové klbká vlny. Už teraz cítim v rukách ihlice a teším sa, ako prekrížim dva konce vlny v prvom očku. Muž mi podáva malý prehrávač  a usmieva sa. Viem prečo. Sú v ňom natiahnuté nové príbehy, nahovorené knihy. S nimi  behávam. Vďaka nim nemyslím na unavené svaly. Nikdy inokedy ich nepočúvam. Výlučne si ich púšťam keď vybieham a vypínam pri záverečnom fučaní. Sú úžasné, vždy zaujímavé a krásne nové. Som zvedavá, čo mi nahral, ale nepozriem do zoznamu ani si ich nepustím. Ich čas príde. Vyberám novú knižku a kladiem ju na policu. Konce prstov sa jemne zachvejú - bude skvelá! Ale ešte nie. Počká, kým dočítam inú. Na linke leží balíček od mamky. Priniesli ho už pred pár hodinami. Ale ešte ho neotvorím. Ešte pár povinností - a poteším sa potom.

Každý svojho šťastia strojcom. Keby tak platilo vždy. Nie každý moment vieme ovládať, kontrolovať, nie každú situáciu naplánujeme. Zlé príde často rýchlo a neočakávane. O to viac sa s dobrým  niet kam ponáhľať .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Američania spozorneli. Slovenský princ je hodný Oscara

Veľký šľachtiteľský príbeh sa začal celkom nenápadne.


Už ste čítali?