Gramatické prešľapy mi prekážajú. Za priemerne vzdelaného človeka považujem každého, kto vie používať internet. A taký by podľa mňa mal vedieť, kde napísať aké „i" a čo to vedieť o štylistike. Prečítala som si krátky mail a tentoraz si povedala - nech. Nech píše s chybami. Nech sú mu ukradnuté veľké písmená, čiarky a medzery. Sadol si za počítač a poslal do redakcie správu. Chce pomôcť starčekovi, ktorého najväčšou radosťou je fotenie na prastarej zrkadlovke. Pravdepodobne sa nikdy nestretnú. Nepovedia si „dobrý deň" ani „vďaka". Iste, sú väčšie a dôležitejšie gestá pomoci, cennejšie dary a závažnejšia solidarita. Ale veľkosť nemusí byť v priamej úmere s dobrom. Chyby sú úplná hlúposť. To najdôležitejšie sa pán zo Štúrova nenaučil na hodinách v škole. Prečítala som si tú správu a zas raz ma premkol pocit, že na svete je pekne.
Aj s chybami...
„Prajem krasny vecer.poprosim Vas o zaslanie kontaktu na pana ktery bol dnes vecer v tv novynach.Jedna sa o pana fotografa co dostal stativ na fotak.No bol som prekvapeny ked na zaver povedal ,ze film si moze kupit az po dochodku...Ja by som sa s nim rad skontaktoval a poslal mu ten film alebo rovno jeden karton filmu do fotaku. Vopred dakujem Vas sledovatel ... so Sturova."