„Ty si hnusný!" „Ty si trápna!" „Fúj! Ty smraďoch!" „A ty si si zasa na mňa kýchla!" Je to možné, že ešte nemajú sedem a už je tu puberta? Vynára sa mi dávna mamina tvár: „Prestaňte sa stále hádať! Ste sestry!" A moje začudovanie - čo stále má? Veď sa len normálne naťahujeme... Pozriem na dvoch chrústov, ako sa klbčia a pri tom kričia. „Mami! Od ma udrel!" „Ty si ma prvá! A aj si ma kopla!" „Lebo ty si ma pripučil!"
Prestrih, deň neskôr, veľké potraviny. „A ty máš bračeka alebo sestričku?" „Mám." „Aha. No ale to nemôžeš potom zobrať len sebe." Zbojníčka v jednej ruke rozhryzený rožok, druhou siaha do regálu a vyťahuje odtiaľ jogurt - taký, aký cudzí chlapček už jeden drží. „Ako by to bolo, keby si zobral dobré len pre seba. Na." Podáva mu téglik s pohľadom, ktorý neznesie odpor. Chlapček ho od nej berie a odnáša obidva ku košíku svojej mamy.
„Toto je môj brácho", ukazuje malá hrdo na víťaza stolného futbalu. „To spievala moja segra", vysvetľuje zas on kamarátom v herni. Pred cudzími, keď nie sú spolu, niet nerozlučnejšej dvojice. Maškrty zásadne berú dvojmo, vždy aj pre druhého. Ale o pár minút neskôr už zasa „ona mi urobila", „on ma udrel", „nerob ty trapko" a „odporná ženská". No nebola by to bez bratov a sestier nuda?