Na prelome rokov som jej poslala pozdrav. Dnes mi prišla odpoveď. A v nej pár slov, ktoré mi vyrazili dych. „Ja spomínam na Vašu babičku a na jej mimoriadne nádherné pečivo, ktoré pripravovala na Vianoce. Obdivovali sme rozmanitosť tvarov ako aj ich úžasnú chuť." Babička u nás trávila nejedny sviatky. Piekla pre mnohých. Rada koláčiky dávala - susedom, priateľom. Ale doteraz som ani vo sne netušila, že medzi svojich blízkych rátala aj rehoľníčky. Asi keď sme my boli v škole a na krúžkoch a nie doma, navštevovala sestry, o ktorých málokto vedel. Svidník je malé mesto, každý každého pozná a skoro každý je s každým aspoň vzdialený príbuzný. A predsa sa iba tušilo, že za fasádou domu s nádhernou bohatou záhradou v zástavbe uprostred kopca je niečo zvláštne. Bývali tam staršie ženy a často ich mladšie navštevovali. Pri dverách mal krížik, to iné domy nemali. Nikdy som v ňom nebola. Ale moja babička ho asi poznala. A - práve som zistila, že zrejme aj rehoľné sestry v ňom.
Už sa jej nikdy neopýtam, aké boli. A čo ich spájalo, keď im na Vianoce nosievala cukroví. Žila som vedľa nej tak dlho a aj tak som o nevedela všetko. Už je to skoro pätnásť rokov, čo odišla. A teraz mi ju pripomenula stará dáma, ktorú som nikdy nestretla. Dozvedám sa o nej nové úplnou náhodou. Život je zvláštna špirála. „Do Nového roku Vám zo srdca prajem dobré zdravie, vyprosujem Božie požehnanie..." končí sa pozdrav, ktorý mi prišiel od sestry Nikolaje. Ani netuší, že spolu s ním poslala aj darček. Nitku spomienky a prekvapenie o človeku, ktorého som veľmi ľúbila.