Iba šaty

Autor: Marie Stracenská | 29.10.2012 o 12:45 | (upravené 29.10.2012 o 12:58) Karma článku: 15,40 | Prečítané:  968x

Mohla byť sobota alebo možno aj štvrtok. Babička bola dôchodkyňa a šila, keď bolo treba. Len muselo byť dobré svetlo. Roztiahla v obývačke okrúhly stôl. Robila to iba pri dôležitých slávnostiach a pri strihaní.

Na veľkej mahagónovej ploche rozhodila látku a párkrát prešla okolo nej. Potom siahla do ozdobnej škatule od luxusnej bonboniéry a vytiahla strihy. Vybrala ten správny a siahla po zápisníčku s mierami. Siahla do maličkej plechovky od krému na ruky plnej špendlíkov po modrú alebo ružovú krajčírsku kriedu. Strih položila na látku a začala kresliť pre mňa neuveriteľný tetris. Ani centimeter tkaniny nevyšiel nazmar. Prekladala papier, skúšala a obťahovala. Potom vzala obrovské ostré nožnice.  Nič iné sa nimi strihať nesmelo. Skoro som nedýchala. Chrust. Chrust. Zvuk strihania látky ma vždy fascinoval. Aj odvaha - urobiť ten krok, ktorý sa už nedá vrátiť. Babička strihala, potrebné diely k sebe prišpendlila, na niektorých si kriedou robila značky. Bol to koncert pre dve ruky a látku. Nastrihané kúsky zložila do vyrovnanej igelitky. Vtedy ešte plastové tašky neboli všade, na šitie ich mala starostlivo odložené.

             

Všetko odložila na dosku stroja. Vždy tam ležala len látka k šatám, ktoré práve šila. A začal sa druhý part. Zošpendliť. Nanečisto zošiť kontrastnou niťou. Prvá skúška na človeku, pre ktorého to malo byť. Došpendliť detaily. „Píchla jsem tě? To se budeš líbit." Šila s rezervou -keby sa náhodou na dámu prilepilo kilo - dve, aby bolo čo povoliť.  „Opatrně přes hlavu, tak, prima." A  ďalšie dejstvo. Do stroja pripraviť namotané nite v presných odtieňoch. Zošiť. Zaentlovať. Čo treba zoštepovať a iné ručne došiť alebo vyšiť. Medzitým ďalšie skúšky. Aj tú najjednoduchšiu blúzku šila precízne a na viackrát. Po skončení ešte pozbierala zvyšky látky a odložila ich, čo keby bolo treba časom niečo opraviť.

Po dokončení som veľakrát pomáhala babičke vyťahovať z hotových šiat nite prvého šitia. Presne som sa naučila, kde potiahnuť, aby sa vypáralo čo najviac naraz. Toľko práce, toľko opakovaných a na pohľad zbytočných úkonov, myslela som si. Ale potom som si obliekla, čo vyšlo spod stroja poháňaného jej rytmickým šliapaním. Dokonale padnúce. Krásne. Plné drobných detailov - záševkov, pútok, vystužených výšiviek, spevnení okrajov.

        

Bola to práve tá práca. Práve tie opakovania a neustále dolaďovania, ktoré robili jej oblečenie výnimočným. Nedokončenú vec by nedala z rúk. Nikdy ma nepoúčala. Nemusela. Len som pri nej sedávala  a pozerala sa. A počas tých hodín som pochopila význam vety - aj keď robíš tú najnepatrnejšiu vec na svete, rob ju najlepšie, ako vieš.

                     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.


Už ste čítali?