Všetko zlé je na niečo dobré, hovorila moja babička - a občas to počujem od sestry. Ale teraz fakt netuším, čo dobré by som na tejto situácii mala nájsť. Išla som po hlavnej pomerne pomaly v rade áut, keď zrazu z dvora do môjho boku nacúvala dodávka. „Myslel som si, že už ste prešli", ospravedlnil sa mi veľmi slušne vodič. No, neprešla. A teraz meškám do práce, manžel musel odísť po deti z domu, kde pre zmenu rieši pokazený kotol, v ďalších dňoch nás čaká behanie po poisťovniach, opravárňach a vysolíme kopu peňazí. Toto nie je dobré nanič. Toto je tak akurát naprd.
Počúvam rádio, obhrýzam si nechty, vyzerám policajtov. Keď zbadám z domu oproti kráčať k autu staršiu pani. Príde k autu a naznačí, aby som stiahla okienko. „Neuvarím vás aspoň kávu? Na obed máme len fučku ale reku, keď tu tak dlho stojíte, nedáte si? Však to je už aj dve hodiny. Videla som vás od šporáka. Prepáčte, že až teraz, skôr som nemohla prísť. " Celkom cudzia pani. S mojou nehodou vôbec nič nemá. Rozprávková babička, krásna, úžasná... O chvíľu prichádzajú policajti, a ja už vôbec nie som nahnevaná. A hlavne poznám aj odpoveď - na toto, dobré to bolo na toto.