Bábika

Autor: Marie Stracenská | 30.7.2012 o 9:22 | Karma článku: 14,06 | Prečítané:  1679x

Rodičia si zaviažu oči a od tejto chvíle, až kým deti nepovedia, ich tak nechajú. Tak povedali - a ja pravidlá ctím. Uťahujem si šatku na očiach. Ruky dávam do dvoch malých o pol metra nižším vodcom a idem. Och! Dolu kopček! Pomaly, zbojníci, pomaly. Jasné, jasné, maminka. Možno som si to nemala tak tuho zaviazať... Prvá zastávka. Tu si, deti, môžete svoju bábiku namaľovať. Fuch. Šatka ide dole, oči však neotváram. Len podľa pocitu sa snažím dovtípiť, čo všetko sa deje. Oči a tvár pokrývajú asi farby, na vlasy šupli kopu gélu. Pod ruku si prezieravo dávam šatku, štetček na maľovanie nechtov cítim na celých prstoch. Snáď to neskončí na oblečení... Z jednej strany jedna vôňa, z druhej druhá, stále im ešte nepripadám dostatočne dobrá, pridajú aj tretiu. V šialenom opare strávim asi hodinu. Ideme totiž ďalej.

Nasledujúca zastávka - módne zastavenie. Tu si môžete bábiku obliecť. Hotovo? Choďte ďalej. Áno, a tu ju nakŕmte. Jogurt mám na brade, na nose, a , ach. Už aj na tričku. Malý prst zotrie kvapku, však nevadí, maminka? Na poslednom mieste bábike deti vyčistia zuby. Sranda veľká to je, keď bábika nevie, kam si môže vypláchnuť ústa. No a teraz už len dôjsť na koniec cesty. Tam posledná fotka bábiky spolu s deťmi - a bábika môže zas začať vidieť. Deťom sa ich bábika zjavne páči. A páčilo sa im aj to, že jej celkom vládli a bábika robila to, čo chceli oni. Je to zvláštne zveriť sa do rúk niekomu inému. O to viac dvom šesťročným tvorivým zbojníkom.

Zmývam si z vlasov a tváre nánosy kadečoho, vetrám tričko, aby som ho zbavila ťažkého parfumového pachu. Koľkokrát sú naše deti takými bábikami. Koľkokrát od nich chceme, aby nám dôverovali, nepýtali sa, aby nepochybovali, že to s nimi myslíme dobre. Obzerám si nechty, nalakované fľakovito a dôkladne pomaľovanú kožičku okolo nich. Koľkokrát sa nám nie všetko podarí a my veríme, že si to deti nevšimnú. Nie vždy vysvetľujeme prečo a prečo nie a potom sa hneváme, keď neposlúchnu. Niekedy sa nepýtame, ako sa cítia, lebo to, čo cítime my, považujeme za dôležitejšie.

Zmaľovaná a zamazaná, nespoznala som sa v zrkadle. Dobre mi tak. Myslím si, že na ten pohľad aj pocit si ešte veľakrát spomeniem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Na koncerte v Manchestri došlo k výbuchu, hlásia 19 obetí

Po koncerte Ariany Grande počuli fanúšikovia výbuch, explózia nastala vo voľne prístupnej vstupnej hale.

DOMOV

Politický geograf: Veľa ľudí nevie, koho si proti Kotlebovi vybrať

Kotleba ťaží aj zo slabej informovanosti.

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Rodinkárstvo voličom ĽSNS neprekáža, Klus chce úrad čistiť.


Už ste čítali?