„Julka nakreslila koníka", čítam svoj list. „Ten sen poznáme. Viem, že koňa veľmi chce. Mali by sme s ňou začať jazdiť a skúsiť to tak, aby aspoň raz do týždňa išla. Je v tom len moja pohodlnosť, že to tak doteraz nie je." Julka by už dnes nakreslila asi úplne iný sen. Jazdiť chodíme, ten rok sme každú stredu popoludní strávili chvíľu na chrbte Dafné.
„Matúš nakreslil hrad a rytiera. Tomu celkom nerozumiem - ale čítam to ako lásku k príbehom. A tie mu sľúbiť môžem. Skúsim si pozrieť nové knihy o histórii, pekné príbehy a čítať mu ich." Nové o rytieroch, bojovníkoch, Ríme, letopisy Narnie, smiešne o Vikingoch. Knižnica sa nám poriadne rozrástla. Čítame všade a stále.
„Myslím si, že keby deti vedeli snívať viac „vo veľkom", želali by si šťastných a pohodových rodičov", čítam, čo som samej sebe pred rokom písala. „O to sa stále snažíme... Ja sny veľmi nemám. Mať „doma" spokojné a bystré deti a pekný vzťah. Všetko veľmi relatívne pojmy. A ešte nebyť stále unavená - to súvisí s menším množstvom práce a mierou užitočnosti a uspokojenia. Tak hádam raz." Vôbec som si nepamätala, čo som si pred rokom písala. A ten rok som sa tým teda neriadila. Ale asi som naozaj chcela - lebo práce rozumne ubudlo a unavená som podstatne menej. Sme viac spolu a je nám fajn.
„Na splnenie snov je rok málo. Ale našťastie nás čaká ešte veľa rokov. Fačkovské sedlo, 30. 7. 2011, M."
Nikdy predtým som list od samej seba nedostala. Ale možno tento nebol posledný. Je zaujímavé obzrieť sa po roku, porovnať a zistiť, kam sa človek pohol. Taká malá inventúra. Možno si aj toto leto sadnem a napíšem. Založím ho alebo poprosím priateľku, nech mi list o rok pošle. Sny sa majú plniť. Je zaujímavé objavovať, ako veľmi sme strojcami svojho šťastia.