Chlapík ma posiela pod Oravský hrad. Nahlas v aute nadávam, to je des! Za dedinou a tie značky sú úplne natesno! Prišli totálne na istotu, zastavujú jedno auto za druhým, nikto to spomalenie celkom nestihne. Určite tu nestoja po prvý raz. No a keď sem chodia, aspoň zariadenie na karty by mohli nafasovať! Ľudia platia iste aj viac ako dvadsať eur a nie každý nosí v nedeľu ráno plnú peňaženku prachov.
Vraciam sa s peniazmi, v duchu sa pripravujem, čo policajtovi zostra poviem. Že keď takto vyberajú na istotu nerobia si dobré meno, že to je schválnosť a navyše nemajú zariadenia... Vrie to vo mne, keď mu podávam doklady a dvadsaťeurovú bankovku. Kým sa stihnem nadýchnuť, dáva mi desiatku späť: "To za to, že ste mali náklady s benzínom." Čože? Nechápem a od prekvapenia nie som schopná slova. Policajt všetko zapíše, dá mi bloček a už sa obracia na ďalších vodičov. Tak som zaplatila výchovných 10 eur. Aj horšie som ich mohla minúť. Nakoniec som policajtovi nič nepovedala. No, veď oni mu to povedia iní. Hneď po mne rozhnevaná Poľka, počujem len „to coš nemožlive..."
Stále naštvaná na to, kde vyberajú aj na to, že poznajú platby kartou štartujem a odchádzam. Ale vlastne len - robia svoju prácu. A možno nie úplne zle. Ďalších tristo kilometrov si dávam pozor. A určite idem o niečo pomalšie než inokedy.