Na zelené guľôčky menšia miska, na prázdne lusky väčšia. Rozkročiť sa, nadýchnuť.
Prstami otváram hrach, trochu špinavý od hliny. Toľko blata na tom poslednom hrachu nebolo... Ale dobre, že prší, aspoň budú skoro marhule. Vlani ich bolo, chodili sme s deťmi zbierať a piekli a mrazili, ešte tuším v mrazničke pár nanukov bude. Mraznička, hm, potrebovala by pretriediť. A pretriediť by potrebovali aj knižky v detí v izbičke, majú tam ešte nejaké bábätkovské a nové potom niet kam dávať. Jedine, že by muž urobil nejaké nové police. Ale to skôr by mohol tie lišty pri podlahe dokončiť. No, radšej nech najprv zoženie odsávač pár do kúpeľne. Kúpeľňa. Zniesla by hĺbkové čistenie. Tento týždeň nevydalo. Ale veď sme boli všetci chorí. Snáď už sú deti úplne fit, klop, klop klop na linku, nech môžu ešte na tých pár dní do škôlky. Už sa im to končí. Ešte budú spomínať, od septembra pri nových školských povinnostiach. Nesmiem zabudnúť mužovi pripomenúť skúšky do hudobky na budúci týždeň. A kľúč od klavíra by sme mohli pohľadať a aj ho nechať naladiť. Au! Tento lusk zašiel poriadne hlboko pod necht. Skúsim ho ponúknuť škrečkovi. Náš nový podnájomník. Priniesol so sebou celkom nečakaný efekt. Sme spolu ešte viac - keď mu večer postavíme výbeh, ja si prinesiem ihlice s klbkom a deti ho pozorujú a pri tom sa rozprávame. Deti... Z obývačky ide zrazu podozrivé ticho. „Maminka, už sa to skončilo. Ideme ti pomôcť." Už - nie je s čím, oddeľujem posledné plody zo šupiek.
Vyše hodina. Rýchla zbehla. Ruky robili, kým sa hlava vetrala a túlala. Premasírujem si kríže, natiahnem sa a vysypem polovicu nalúskaných guľôčok do hrnca. Meditáciu uzavrieme večer pri plných miskách. Taký hrášok, keď sa vydarí, to je vec.