Naslouchátko

Autor: Marie Stracenská | 19.6.2012 o 12:41 | Karma článku: 14,30 | Prečítané:  839x

Je to zvláštny pocit. Tú škatuľku som úplne prehliadla. Založila som ju do šijacieho stroja, asi som ju našla pri nejakých veciach, ktoré doň patria. Možno nebol čas ju skúmať. Až teraz. Hľadala som gombíky, také tie dvojplôškové, ktorými sa spájajú staré periny dole opatrené len dierkami. Jedna plôška do jednej, druhá oproti a zapínanie je hotové. Vždy som si vravela - aké zaujímavé a dômyselné. Lenže v tej škatuľke som gombíky nenašla. V servítke, zabalený, v nej bol maličký načúvací prístroj.

„Tak, co je nového", zvykla hovorievať babička so zapnutím večerných správ. Sadla si do svojho kresla a pod nohy ma nechala prisunúť jej taburetku. Vydýchla, uvoľnila sa a pravú ruku pohla k hlave. Jemne posunula krúžok, ktorý jej do chorého ucha pustil zvuk hlasnejšie. Počúvala, čo je nové, kývala pritom hlavou, komentovala. Po správach naslouchátko zas stíšila alebo celkom odložila. S nami ho nepotrebovala. Vedeli sme, že na ňu máme hovoriť z tej správnejšej strany.

Nikdy mi nepovedala detaily o tom, čo sa vlastne stalo. Za vojny totálne nasadená pracovala v zbrojovke. Vyrábali náboje a kadečo iné. Niekedy ich plnili popolom a pieskom, občas zabudli pridať rozbušku. Aspoň tak pomáhali. Raz, keď sa vracala z práce domov, niečo neďaleko nej vybuchlo. Tak nešťastne, že jej to navždy zabránilo dobre počuť. Na jedno ucho sluch celkom stratila - s jednou výnimkou. Všetky ostré kovové tóny ju boleli. Milovala hudbu a na koncertoch zvykla starostlivo pozorovať činelistov. Ucho vždy včas zakryla, aby jej bolesť nepokazila krásny zážitok. Keď prišla móda závesných zvonkohier, kúpila som jej drevenú. Znela mäkkými tónmi čerešňových hranolov, rada ju počúvala.

Naslouchátko si obstarala až na staré kolená. Chválila si ho, ale nechcela, aby si ľudia mysleli, že je postihnutá. Odkladala ho vždy, keď sa cítila medzi svojimi a v bezpečí. A ja som ho teraz našla, z malého škatuľkového domčeka na mňa pozerá kúsok mojej babičky. Béžový prístroj s koncovkou upravenou na mieru. Malá vec, veľmi intímna. Kus jej osobnosti. 

Neviem, čo s ním. Na nič to nepotrebujem, ale nie som schopná to vyhodiť. Tak veľmi k babičke patrilo. Vrátili sa mi všetky tie dôverne známe pohyby - naklonenie hlavy, jej ruka za uchom, to, keď sa česala tak, aby prístroj zakryla. A s nimi množstvo ďalších a mäkké pracovité ruky voňajúce krémom a pohladenia,  ktoré vedia vnučkám dať babičky.

Vkladám naslouchátko späť a škatuľku vraciam do šijacieho stroja, ktorý som po babičke zdedila. Šitie milovala rovnako ako hudbu. Prístroj nepatrí medzi potreby pre švadlenky. Ale neviem si predstaviť iné miesto, kam by patrilo viac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.


Už ste čítali?