Policajti v škole

Autor: Marie Stracenská | 19.3.2012 o 9:15 | Karma článku: 14,29 | Prečítané:  1056x

Som na ceste do základnej školy. Na policajnú prednášku. Vraj to bude o tom, ako sa brániť nebezpečenstvu na ulici a na internete. V hlave si prehrávam film z času, keď som ešte ja sedávala v laviciach. Strašná nuda. Pred tabuľou obtlstlý chlapík v ťažkej hnusne zelenej uniforme, my v tričkách sa potíme. Rozpráva o tom, ako musia byť policajti fit - a neveríme mu napriek naivite našich desiatich rokov. Veď ten by nás nedobehol, ani keby sme sa vôbec nesnažili.

Hovorí o tom, ako je verejná bezpečnosť dôležitá pre stráženie poriadku a ja myslím na nášho opitého suseda, ktorý nedávno zobudil krikom a buchotom celý a vchod - a aj naňho políciu volali, ale tá nikdy neprišla. A keď jediné, čo nám je chlapík v rovnošate schopný prakticky ukázať je červené svetlo, ktoré vyloví z tašky. Sklamanie vrcholí. Zvoní. Paráda. Zas máme na pol roka pokoj, kým osnovy nenariadia ďalšiu osvetovú prednášku príslušníka Verejnej bezpečnosti. Takto si to pamätám. Aké to bude teraz?

Niečo medzi jedálňou a kultúrnou sálou. Pred pódiom štíhla policajtka v uniforme a jej mohutný kolega v civile. Pozerajú sa na asi stopäťdesiat piatakov a šiestakov. Ticho! - upokojuje žena deti veľkými gestami, s ktorými by sa nestratila ani pri riadení dopravy na križovatke. Nepomáha. Hej! Zakričí a zahvízda na prsty. Decká stíchnu. Kto chodí sám zo školy? A prečo to nie je dobré? Hovorí slovníkom jedenásť - dvanásťročných detí, dáva príklady im blízke. Rozpráva o tom, čo sa naozaj stalo. Veľa sa pýta. Nie je to akademická prednáška, každú chvíľu niekoho vyvolá a deti hrajú rôzne situácie. Vykrikujú odpovede, diskutujú, nehanbia sa. Policajtka občas prehráva a sama sa zabáva, deti sa nahlas smejú.

Kto má na fejsbuku viac ako 100 priateľov? A kto viac ako 150? Stupňuje počítanie - aha, súťaž v počte priateľov vôbec nie je výmysel. Končíme pri počte šesťsto. Nemajú tieto deti náhodou zatiaľ stále pod limit povoleného počtu rokov? To ale teraz policajtka nerieši. Nementoruje. Kto je priateľ? A čo všetko o sebe kadekomu nahovoríte? Zahrá sa na kamaráta na čete - a vytiahne z chlapca, ktorý sa naozaj snaží veľa toho nepovedať toľko informácií, že by u bola schopná vybieliť byt, prepadnúť ho v ňom alebo po ceste do školy, zistí rodinné záujmy aj anamnézy. Doteraz decká šumeli a mrvili sa. Pri jej vysvetľovaní sedia v absolútnom tichu. Žiadne pubertálne spochybňovanie, prevracanie očí či prskanie. Fakt počúvajú.

Namiesto zvončeka začne hrať hudba, štuchance a úsmevy pod dlhými ofinami, decká odchádzajú na prestávku.

Prednášky z mojich školských čias boli skôr pre políciu - ukázať akí sú hrdinovia. Táto dnešná bola očividne pre deti. O pár rokov budú aj moje takto možno sedieť a počúvať o dievčati, ktoré naletelo partii sľubujúcej žiarivú modelingovú kariéru, o kyber šikane a skutočných problémoch skutočných deciek s ňou spojených alebo o tom, kedy je dobré kričať čo najhlasnejšie. A ja budem rada. Nie, že by sme im toho doma nehovorili dosť. Ale inak sa počúvajú rady od cudzích. A títo policajti, na rozdiel od tých z čias môjho detstva, boli pre tie deti naozaj autoritami. A pomerne príjemnými autoritami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

DOMOV

Lipšicovi zamietli dohodu o vine a treste

Generálna prokuratúra zamietla obvinenému dohodu o vine a treste.

EKONOMIKA

Evku vybral Lajčák priamo, pred mesiacmi hovoril niečo iné

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.


Už ste čítali?