Namiesto Nepálu

Autor: Marie Stracenská | 20.2.2012 o 11:33 | Karma článku: 11,55 | Prečítané:  1100x

Poznám ľudí, ktorí sa zbalia a odídu do Nepálu. Alebo do Indie. Do kláštora. Nie kvôli viere. Idú tam vyčistiť si hlavu, oddýchnuť si, vypnúť, odstrihnúť sa od sveta plného stresu. Môj Nepál nie je ďaleko. A cesta tam nestojí zďaleka toľko ako letenka do Ázie. Môj Nepál sa volá Tatranské kúpele Lučivná.

Ich heslo by pokojne mohlo byť - zabudnite na prácu a na stres, odložte hodinky, bude vám stačiť sa riadiť vlastným rytmom a počasím. Naučte sa mantru „fliska - šál - čiapka - rukavice - otepľovačky cez čižmičky" a cíťte sa tu ako doma.

S deťmi som tam strávila takmer tri týždne. Kúpeľné procedúry majú presné načasovanie, dajú sa stíhať absolútne bez naháňania. Presné načasovanie majú aj časy stravy - ktorú - úžasné! - pripraví niekto iný a je jej toľko, že sa po návrate domov bojím zvážiť. Vo východných meditačných centrách sa človek vraj veľa naučí. To aj tu. V dňoch, keď teplomer ukazuje 26 stupňov pod nulou si človek hrabne riadne do seba každú jednu minútu, čo strávi vonku. V ašramoch robia ľudia zmysluplné a často sa opakujúce veci - kto niekedy ťahal a spúšťal dolu svahom sánky alebo tubingové koleso dve hodiny, aj o meditácii užitočnosti a zmaru niečo tuší. Pozorovanie inštruktora ako učí deti stáť na lyžiach ma utvrdilo v sebapoznaní - je veľa ľudí v mnohých veciach oveľa lepších ako ja. Ďalšia vec - odriekanie. Strata súkromia a neustále prispôsobovanie sa potrebám detí tak nazvem s pokojným svedomím.

Moje všedné dni - tak ako ostatných rodičov - štandardne napĺňa práca. Tu sa však pracovať nedá. A tak je to dobré. Vyvetranie a odstrihnutie sa od sveta je dokonalé. Aj od diania v ňom. Noviny čítame s dvoj - trojdňovým oneskorením. Všetko nám  pripadá ako správy z iného sveta, ako ozveny niečoho, čo sa nás dotýka len okrajovo. V kúpeľnom mikrosvete sú najdôležitejšími správami informácie o premietaní rozprávok a spoločnom modelovaní zo slaného cesta. A hodinky? Zaspávame s deťmi,  priznávajú s úsmevom mnohé mamy. Po desiatich hodinách spánku človek nepotrebuje budík - a ráno celkom prirodzene precitne do ďalšieho mrazivého dňa. Plného snehu, hrania sa, predýchavania, cvičenia, opakovania známej matry stále dokola, dobrého jedla a kopy času stráveného so samým sebou a tými, čo ho najviac potrebujú.

Do východných meditačných centier mnohí chodia hľadať zmysel svojho života. Nie vždy treba jazdiť ďaleko. Zmysluplnejšie tri týždne, než som strávila s deťmi v Lučivnej, sa mi tento rok už asi neprihodia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

PLUS

Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie?


Už ste čítali?