Nádherný slnečný deň. Keď už sme blízko, škoda nevyjsť hore. S malými deťmi nie túra, poďme lanovkou na Skalnaté. Reklamy to na mňa asi neraz hučali, ale slová neprenikli do vedomia. Až bezprostredná prítomnosť mi ukázala - na Skalnaté Pleso a dokonca ešte vyššie - na Lomnický štít. Až odtiaľ vedie zjazdovka. Kolísali sme sa v kabínke a kochali výhľadom do údolí - a mňa neprestávali šokovať lyžiari pod nami. Tatry sú národný park - ozveny v hlave sa stále opakovali.
Jasné, že som rada, že sem ľudia chodia. Že nemusia za hranice. Že aj tu sú prístupné a zjavne lákavé zjazdovky. A že sa tu lyžiarom páči - zaplnené parkovisko ozvučené desiatkami reproduktorov, dlhé rady, plné reštaurácie a svahy hovorili jasne. A samozrejme, že vlekárom to prajem. Ale... Veď pekných hôr je u nás kopa... Hm, to bude tá zonácia. Tatry sú stále národný park, ale nie celkom.
Budem sa musieť prepnúť. Časy sa menia.