Predpovedané konce

Autor: Marie Stracenská | 17.12.2011 o 14:38 | Karma článku: 5,78 | Prečítané:  1067x

Nabudúce uvidíte... Ako nerada to mám. Nechcem vedieť, čo uvidím nabudúce. Nechcem to vidieť teraz. Veď to mám vidieť až nabudúce. Načo to robia?

Predpovedané konce ma nebavia. Keď si najprv prečítam knihu a potom vidím film, je to iné. Tam nie som zvedavá na koniec, ale na to, ako sa autori stretnú. Keď mi však niekto pri neznámom príbehu povie alebo ukáže to podstatné dopredu, niečo dôležité mi vzal.

„Mami, a ako to dopadne s tým škaredým ujom? A dobre sa to skončí?" V hlase malej cítim úzkosť. „Neviem, Julinka." „Ale, prosím, však sa im nič zlé nestane?" Veď sa dozvieš, dievčatko. O chvíľku uvidíš. „Tak keď sa to bude končiť, povedz mi, dobre? Ale iba keď sa to skončí dobre, áno? Aby som sa nebála."

Keď som bolo dievča, aj ja som to občas robila. Napätie z neznáma bolo niekedy až neznesiteľné. A tak som často nalistovala poslednú stranu už uprostred knihy. A potom, keď som už záver poznala, som si len skladala puzzle a kontrolovala spisovateľa, ako je dôsledný.

Stresu a bátia si ešte užijete až až, drobci. „Dobre sa to skončí, neboj sa." Predpovedám koniec. Malá sa usmieva. „Tak to som zvedavá," povie spokojne.

Vlastne ani neviem, kedy to prišlo, že som sama z predpovedaných koncov vyrástla. Asi keď som prestala byť dieťaťom. Bodaj by vám, drobátka, vydržalo to „ako to dopadne?" čo najdlhšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza z SaS, pre postoje Sulíka

Mihál vraj nesúhlasí s niektorými postojmi predsedu strany Sulíka.

DOMOV

Žena, ktorá močila na Korán, ohrozila bezpečnosť Slovenska

Na videu obvinenej viala v pozadí slovenská vlajka.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.


Už ste čítali?