Kamienky

Autor: Marie Stracenská | 17.10.2011 o 13:13 | Karma článku: 19,35 | Prečítané:  1958x

„Maminka, tu máš." Keď idem niekam na viac ako bežný pracovný deň, zvyknem malých vystískať a vybozkávať trochu silnejšie. Aj oni ma dlhšie držia. A potom mi dávajú niečo svoje - kedysi to boli kresbičky, natrhané kvetinky, gaštany - aby mi nebolo tam ďaleko smutno. Nechcela som ich brať len tak pro forma. Vziať si ich, ale hneď niekam založiť, aby neprekážali.

A tak sme vymysleli kamienky. Obaja mi našli jeden -  primerane veľký, aby sa nestratil, ale zas tak, aby som ho uniesla. Julinkin bol úplne žeravý, keď ho dvíhala zo záhradky pred našimi dverami. Obidva spolu sa mi vojdú do dlane. Keď ju zavriem, cítim biele chladné steny a tie sa rýchlo zohrejú. Dva kusy kremeňa, jeden svetlejší od druhého. Od mojich drobcov. Vždy si ich dám do kabelky tak, aby som ich nevytrúsila. Po ceste ich vyložím a dám na kraj skrine. Tam čakajú na svoj ďalší výlet. Sprevádzajú ma na cestách, ako by s nimi boli aj moji malí zbojníci.

„A máš kamienky, maminka?", odchádzam a malí sa ma pýtajú vo dverách. Mám, jasné. Balím ich ako prvé. A celý čas, kým som preč, mi pripomínajú - že najdôležitejšie je vrátiť sa späť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

DOMOV

Lipšicovi zamietli dohodu o vine a treste

Generálna prokuratúra zamietla obvinenému dohodu o vine a treste.

EKONOMIKA

Evku vybral Lajčák priamo, pred mesiacmi hovoril niečo iné

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.


Už ste čítali?