Dedinská učiteľka býva niekedy v polovici domu, v druhej polovici má školu. Má vlastné deti a za svoje má aj všetky, ktoré každý deň sedia v laviciach.
Občas ju susedia pozvú na zabíjačku, niekedy volajú k chorému dieťaťu - veď keď je učiteľka, možno vie pomôcť aj tu. Dedinskej učiteľke rodičia detí tykajú. Veď ju poznajú nielen v kostýme, ale aj v gumákoch, ako chystá drevo, hrabe sa na záhradke. Že sa snaží málokedy vidia, ale keď sa deťom nedarí, nechcú tomu rozumieť. Dedinská učiteľka vie, že Janko to má teraz ťažké, lebo jeho otec prišiel o prácu.
Dedinská učiteľka nečaká veľa podpory zhora. Vie, že malé školy si musia poradiť ako vedia. Sama kreslí obrázky, sama kopíruje podklady, vytvára testy, aby boli zábavné. Aj tančeky vymýšľa na všetky besiedky, kto iný by to urobil - a deti sa z každého vystúpenia tak veľmi tešia. Sama na svoje náklady vyrába pomôcky, lebo inak to nejde.
Poznám tri dedinské učiteľky. Všetky robia oveľa viac, než by som si myslela. Dedinská učiteľka je ťažké a vážené povolanie. Možno tých rodičov, žiakov, aj zodpovedných, ktorí o tom vedia, bude časom viac.