O chlapoch z Oravy

Autor: Marie Stracenská | 4.8.2011 o 12:35 | Karma článku: 21,62 | Prečítané:  8024x

Sú skvelí. Chlapi, ktorí ostali niekde uprostred osemdesiatych rokov. Obaja prekvapivo útli, mocné ruky so špinou, ktorá sa nedá nikdy úplne umyť a drobné fúziky pod nosom. Odchádzajú sa vyspať, aby ráno od siedmej zas v montérkach nastúpili do práce. Nahadzujú omietku, búrajú staré a stavajú nové steny. Každý deň otváram oči - toto všetko urobili? Tak krásne? A rýchlo? Sú to pohoďáci a veľa toho nenahovoria, vraví mi muž. Pomáha ako sa dá, ale nestačí ich tempu. Pri umývadle odkvapkávajú tri poldecáky. Utriem ich a dám na kraj stola. Tu ich zajtra nájdu. Zaslúžia si.

Chlapi z Oravy, teraz robia kúsok od Bratislavy. Prišli v pondelok ráno, v piatok na noc odchádzajú. V sobotu si chcú porobiť niečo u seba doma a byť s rodinou. V nedeľu oddychujú a pôjdu ako vždy do kostola. Potom sa vrátia. Robia dvanásť alebo aj štrnásť hodín každý pracovný deň. Na víkendovom voľne trvajú a my nehovoríme pol slova - voľno si zaslúžia.

Vôbec ich nepoznám. Chodím do práce a z práce tak, že sa míňame. Vidím len to, čo po nich ostáva. Pohladím rukou omietnutú stenu. Zboku obdivujem bezchybnú rovnú líniu. Machri. Murári, ktorým sa nelení. Že sa robotou treba cestovať? Tak cestujú. A že to robota nie je ľahká? A čo je ľahké? Takí obyčajní neobyčajní chlapi. Pri ktorých si asi nielen ich vlastné ženy hovoria - aha, naozajstní chlapi ešte sú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?