Dlhá cesta domov

Autor: Marie Stracenská | 1.8.2011 o 11:23 | Karma článku: 26,09 | Prečítané:  4184x

Prááásk! Strhla som sa a strašne sa zľakla. Človek desať minút po polnoci premýšľa o živote a o svete a nechá sa unášať fantáziou. Motor auta pokojne vrčí, jazda plynulá. A zrazu ohromný náraz do pravého boku. Manžel za volantom sa snaží zvládnuť manéver a vyhnúť sa šmyku, zastavuje. „Niekto nám nedal prednosť", hovorí až prekvapivo pokojne. Ten niekto ide pomaly za nami. Keď zastaneme, pribrzdí tiež - ale kým stihneme vystúpiť, pohne sa a je preč. Kurnik! Prší, je hnusne zima, neskoro a domov ešte asi tri hodiny. „Ako je to na policajtov? 158?"

Ubehnú asi tri minúty. Ledva si stíhame dať reflexné vesty. Autom s majákmi prichádzajú dvaja muži. Jeden s baterkou obzerá naše pokrčené plechy a odchádza na miesto, kde sa stal náraz. „Možno tam budú nejaké odpadnuté zvyšky." Druhý ostáva s nami. Ospravedlňujúco vysvetľuje, že ak toho druhého vodiča nenájdu teraz operatívne, neskôr to bude ťažké. A že sa to potom málokedy podarí. Chytá ma zúfalstvo. Ako chcú v meste nájsť tmavé auto, ktoré už dobrých desať minút môže smerovať vysokou rýchlosťou bohviekam? Policajti kmitajú, to hej, ale - toto asi nevyjde... Prvý sa vracia, v ruke plastová maska z forda. „Kam odbočil? Počkajte." Z vysielačiek sa ozývajú chrčivé hlasy. „Asi ho máme. Poďte s nami." Sadáme do auta, na ktorom sa nedajú zatvoriť  zadné dvere a o chvíľu parkujeme kúsok od toho, ktoré nás tak nechutne trafilo. „Musíme to všetko spísať. Zatiaľ, prosím, počkajte. Potrvá to asi dve hodiny." Au! Je skoro jedna po polnoci. O únave nemôže byť reči, ale tušíme, že sa vráti. Policajt je vecný, milý a robí, čo môže, aby nás upokojil. Chápavo vysvetľuje, že druhý vodič nafúkal skoro tri a pol promile, aj jedna z jeho spolujazdkýň má vypité. Treba zaznamenať, čo sa stalo, rýchlejšie to nejde. Neraz som slúžila nočné - ako recepčná aj moderátorské v rozhlase. Vždy som bola ospalá. Tento podplukovník vôbec nie je. Záznam je hotový niečo po tretej. Pršať neprestalo, premrzli sme a sme grogy. Domov to máme asi 220 kilometrov. To bude dlhá cesta... „Dávajte si pozor." Policajt nám ešte kývne cez okienko.

Nemám ich rada, keď mi dávajú pokutu - hoci viem, že som urobila chybu. Nemám ich rada pri náhodných kontrolách, keď ma nechajú pobiehať okolo auta a triasť sa od zimy. Teraz nás milo prekvapili. Všetci tí včerajší noční policajti boli veľmi slušní. A užitočne rýchli.

Nevieme, ako to všetko dopadne. Je to jasné - chlapík narazil, z miesta ušiel a vzápätí nafúkal. Ale - ktovie. Oprava nášho starého auta bude drahá a je to zbytočná komplikácia. Ale keď si vybavím tých policajtov, vravím si - at least something. Po prvý raz som mala osobný silný pocit, že sa naozaj starajú, snažia a sú tu pre občanov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

PLUS

Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie?


Už ste čítali?