Konečne prázdniny, voľno, podarilo sa nám zladiť si pár dní, skoro týždeň... Ideme do Moravského krasu, povedal. Kde budeme spať? Hocikde. Zbaľ sa kompaktne. Skúsila som. Málo. Môj ruksak je dvakrát väčší od jeho. Ale som statočná, čo som si vzala, to unesiem. Vlečiem to už tretí deň, v nohách kopa kilometrov. Myslela som si, že budem robiť koketné oči, každú chvíľu niekam zapadneme pomaznať sa, budeme piť skvelé studené pivo a napchávať sa zmrzlinou... A dopadlo to tak, že sa furt niekam trepeme a potom padám únavou. Nohy špinavé, tričká smradľavé, spotené vlasy, na ľavom palci na nohe pľuzgier ako hrom. A spíme naozaj tak dobrodružne. Prvú noc v krčme. Výčapník sa stavil s kamarátom, či som chlap alebo žena. To mám za to, že som dala dolu vlasy a nosím voľné tričká. Krčmár prehral, pomohli sme mu zaplatiť stávku a on nás za to nechal prespať. Druhú noc sme strávili na lúčke pred domom horára. Ráno nám jeho milá pani urobila hrubizný chlieb s maslom a medom. Kde dnes? Neviem. Asi len tak, pod širákom. Romantika. Môže povedať niekto, čo to nezažil. Ale možno zajtra prejdeme aspoň kúsok cesty vlakom...
Som silná, vydržím, on to tak chce a ja to zvládnem. Chcela som spoločné túlanie, chcela som byť s ním, tak predsa nebudem reptať. Ten kopec je hnusný! Raz, dva, tri, štyri, päť... Keď už fakt nevládzem, pomáha mi počítať. Pozriem sa dopredu, skúsim odhadnúť koľko je to metrov a potom rátam kroky - či sa trafím. Potom už dopredu nehľadím, obzriem sa až na konci. Sedemdesiattri, sedemdesiatštyri... Och! Stopäť, stošesť, stosedem... Au! Kde sa tu vzal ten hnusný krík! Prečo lezieš cez hloh? - smeje sa drahý. Strašná sranda! Obrovský krvavý škrabanec cez celé pravé predlaktie, natrhnuté tričko. Ani ma nepoľutuje. To je život...
Večer je na predlaktí dlhá chrasta. Keď zlezie, zmení sa na jazvu.
Je po prázdninách. Vonku sa začínajú jesenné dažde. Podchvíľou mi padnú oči na jazvu od hlohu, usmejem sa. To bol ale pekný výlet.