Trvalo to len dve sekundy

Autor: Marie Stracenská | 30.4.2011 o 11:50 | Karma článku: 13,07 | Prečítané:  2130x

Od rána sa mi ten kratučký záber stále vracia. Dobre naladené deti sedia v pyžamkách vedľa seba na gauči. Matúško odlepuje nálepky princezien, Julka ich dáva do zošita. Už majú polepených niekoľko strán. Každá má vlastný, deťmi vymyslený príbeh. („Pozri, tento pirát našiel takýto poklad. A tu je jeho kamarát, chudák, bosý. Tak mu tu nalepíme topánky. A aha, majú mapu vo fľaši, podľa nej našli tááákýto veľký poklad. No ale je im smutno, lebo sú sami, dajme im tam nejaké kamarátky pirátky. Tu, aha...")

Takto sediac veľa seba som ich našla, keď som sa ráno s otrasným bolehlavom vytackala z postele. Deň sa trochu rozjasnil. „Julinka, o chvíľu budú princovia. Tiež ti ich môžem odlepovať, však?" Táto kniha s nálepkami je totiž malej, malého pirátsku vylepili už predtým. „Áno, áno. Môžeš." Obom je dobre, náladička parádna. Matúško podáva Julke nejakú korunku, opatrne, aby ju nenatrhol. Julka nalepí. Otočí sa k nemu, natiahne ruku a jemne ho pohladí po vláskoch. Ešte strapatých z postele. Matúško to nijako nekomentuje. Len nakloní hlavičku a na chvíľku ju oprie drobke o rameno.

Taká maličkosť. A tak veľa znamená.

Možno sa o pol hodiny pohádajú. Možno si aj struhnú. Ale ľúbia sa a vedia si to dať najavo. Deti sú krásne úprimné. Hnevajú sa naplno a rovnako aj majú radi.

To chvíľkové pohladenie mám dnes všade. Na obrazovke počítača, displeji telefónu, titulke novín. Je pre mňa hajlajtom dňa. Myslím si, že nič dôležitejšie ho nevytlačí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus na Námestí slobody architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

ŠPORT

Pálffy kritizoval Lintnera, ten okamžite reagoval

Ďalší spor v slovenskom hokeji?


Už ste čítali?