Deti milujú smiech, smejú sa nahlas a dlho. Teraz najviac na tom, čo mne zábavné vôbec nepripadá - napríklad: „Vystrčím na teba zadok! Pffrrrr!" Alebo: „Ty trdlo, osoplím ťa a prinesiem ti končie hovno!" Nič smiešnejšie neexistuje. Nahlas sa pri tom rehocú, až nestíhajú dýchať. Matúško pri tom minule skoro spadol z gauča. Čím výraznejšia záchodová tematika, tým väčšia sranda. Neviem, kde to vzali. Iba tuším. Zrejme to trápi aj iné mamky v našej škôlke. Isto neviem, hoci v rozhovoroch zdieľame choroby, nálady, rečové chyby, záľuby malých aj starosti so zaspávaním. Možno sa ticho hanbia rovnako ako ja.
Nie som veľmi schopná stotožniť sa s tým, že najsmiešnejšie na svete je vystrkovanie zadočkov a reči o tom, kto má smradľavejšie hovienko. Múdre knihy vravia, že je to dočasné. Upokojujem samú seba, že to nesúvisí s prostredím, v ktorom malí vyrastajú ani hĺbkou ich intelektu. Panebože, len nech sa to skoro skončí. Podľa možností skôr, než o pár týždňov vylezieme na pieskovisko... spolu s hordou rovnako starých, rovnako roztopašných a rovnako naladených detí...